Po tragédii vo Veľkom Šariši, a po mojom blogu s názvom ,,Zhoreli deti. A ja sa hanbím." som mal pocit, že sa pohli ľady.
Ale namiesto hanby a ticha sa strhla prestrelka medzi dvomi tábormi.
Nie som, ani v jednom.
Zrazu sa predbiehajú, kto dá silnejšie vyhlásenie. Dokonca som od jednej strany zachytil niečo, ako pokus o revolúciu. Aké trápne...
Jedna aj druhá strana sa teraz snaží zaujať občana.
Nie pre dobro spoločnosti, ale pre vlastné záujmy a potreby.
A poviem vám sú rovnakí.
Sú si podobní.
Dokonca ani neviem, prečo sa vlastne hádajú.
Dámy a páni, cítite to ohlušujúce ticho? Ruku na srdce, čakali ste niečo iné? Kopec kriku, videá, statusy, protesty… ale žiadne návrhy, žiadne riešenia.
Opakujú dookola problémy, ktoré už všetci dávno poznáme. A ja sa pýtam, čo ďalej?
Milióny, miliardy...
A stále dookola len peniaze, peniaze... a znova peniaze.
To vážne nemáte nič iné? To je, všetko, čo viete?
Milí ľudia, občianske združenia, neziskovky, úrady, ministerstvá… začnite konečne viac spolupracovať zo starostami a primátormi. Áno, viem, úrady komunikujú so ZMOS-om. Ale to, že spolu komunikujete, ešte neznamená, že ich naozaj aj počúvate. Prečo sa hlas z praxe tak často stráca, keď práve oni najlepšie vedia, čo funguje a čo nie? Ak už nie kvôli rešpektu, tak aspoň kvôli zdravému rozumu ich musíte prizývať k rozhodnutiam. Pýtajte sa ľudí z praxe a uvidíte, že vám to potvrdia, aj odborníci zo SAV. Akademická obec má triezvy pohľad, rozpráva dátami, štatistikami, faktami, nie emóciami. A áno, možno hovoria iným jazykom ako ľudia z terénu, ale v podstate sa vo veľa veciach zhodneme.
Ak chceme pozitívnu spoločenskú zmenu, bez premiéra sa to nepohne.
Ak chcete, aby si vás premiér vôbec všimol a sústredil pozornosť, tak sa najprv prestaňte baviť o peniazoch, keď sami ešte neviete, aký účel majú plniť. Je úplne jedno, kto je premiérom tejto krajiny. Ktokoľvek z vás by ním bol, nebavil by sa s ľuďmi, ktorí sa v diskusiách len hádajú, obviňujú, kopírujú, a keď sa ich opýtate na riešenia, tak nič konkrétne nepovedia. Točiť videá a písať statusy viete. V tom ste majstri!. Kto sa postaví za tých, čo naozaj trpia?
Problematika v osadách? Každému jasná. Keď už o nej hovoríte, buďte aspoň spravodliví a spomeňte aj obce a ľudí, ktorí tam žijú celý život, a prišli o hodnotu svojho majetku. Domy, na ktoré si vzali pôžičky, hypotéky, dnes nikto nechce kúpiť. Kto chce bývať vedľa osady?
Bol som v obci Rokycany. Na začiatku obce je úrad, obchod a vedľa obytný dom. Bolo teplo, poludnie, a okná na dome zatvorené, nie kvôli klíme, ale kvôli hluku. V osade bola show. Bubny, basa, klávesy. Predstavte si, že doma máte malé bábätko, alebo ste po nočnej. Bohužiaľ, bolo osemnásteho v mesiaci, prišli dávky a bol bašavel. Jeden pán mi povedal:
„Ja som na tento spôsob spolunažívania už zvyknutý.“
Vravím: „Je to smutné...“
A on: „A čo by si im povedal? Aby stíšili aparatúru? Tak ťa zbijú, že nebudeš vedieť, kde je sever.“
A potom sú tu iní Rómovia, neviditeľní. Tí starší, chorí, unavení. Nepijú, nekradnú, len sa snažia prežiť. A nikto sa ich nezastane. Kto im pomôže? Kde je ten, váš inkluzívny štát?
V kuse chválite MOPS-ky, tak sa pýtam: prečo neexistuje linka, kde môžu ľudia z osád anonymne nahlásiť úžeru, prostitúciu, drogy, násilie páchané na ženách a deťoch? Kam to majú nahlásiť? Na políciu? Ak áno, tak im to aj verejne povedzte a vyzvite ich k tomu. Zaručte im anonymitu, bezpečnosť, majú strach.
Ak má niekto skončiť v base, nech skončí. Bude izolovaný. A ak budú väznice plné, tak nech sú.
Za tie roky, ste neurobili poriadnu osvetu. Ak ste aj niečo skúšali, tak to zjavne nemalo efekt. Vy to nevidíte? Terénni pracovníci, haló? Nefunguje systém? Tak to nahláste. Nevenujú vašim podnetom pozornosť? Pošlite to do médií. Navštevujete osady, vidíte čo sa tam deje, a ak mlčíte, tak to znamená, že nadpráca vo vašom prípade je cudzí pojem. Nemusíte organizovať zbierky, stačí pomenovať veci tak, ako v skutočnosti sú. Ja by som nemal žalúdok chodiť do lokalít, kde už dávno mala zasiahnuť sociálka.
Nechcem sa dotknúť ľudí z terénu, tiež sú to ľudia z praxe, a bol by som nerád, ak by ste to vzali, ako hejt. Berte to, ako výzvu. Podnet od občana, ktorý má záujem spolupracovať. Môžem dať radu? Začnite robiť nadprácu. To je niečo, za čo nedostanete peniaze, ale celospoločenské uznanie. A ak nemáte záujem participovať, tak zmena nenastane. A skôr, či neskôr sa ľudia budú aj tak pýtať to, čo sa pýtam ja dnes. Ale s tým rozdielom, že dnes máte stále možnosť niečo zmeniť. Zajtra už takúto možnosť nemusíte mať.
Ak si niekto myslí, že má iba práva a žiadne povinnosti, tak sa mýli. A platí to, aj pre ľudí, ktorí bývajú na cudzích pozemkoch a rovno okupujú ľudí, ktorí majú ešte dobré srdce, že im to húfne nezbúrajú. Autority, nikdy ste sa týmto ľudom neospravedlnili a nepoďakovali. Ja to urobím za vás: ďakujem, a zároveň sa ospravedlňujem za Rómov, ktorí okupujú cudzie pozemky.
No čo? Je to pravda? Je!
Starostovia a primátori sú ľudia z praxe. Nepozerajme na politické tričká, bez týchto ľudí sa to nepohne. Pozývajte ich k okrúhlym stolom. Oni vám nechcú zobrať úrady. Oni vám len vedia poradiť.
V diskusiách uvádzate, a chodíte sa fotiť do obcí, ktoré fungujú, ako napríklad obec Čirč, kde pán starosta Michal Didik ukázal, čo znamená reálna inklúzia. A v praxi to znamená to staré známe:
„Bez práce nie sú koláče.“
Zase sa budem opakovať. Prosím vás, prestaňte so šaškárňami! Točiť videá, obviňovať sa, hrať divadlo, to už tu bolo. Je potrebné nielen kecať, a obviňovať sa navzájom, ale ukázať jasnú stratégiu, odvahu ,činy . A potom , možno bude aj spoločnosť kľudnejšia. Ukázali ste svoju pravú tvár. Prax hovorí jasne zatiaľ neviete nič, len vyrábať chaos.
Ďakujem čitateľom, a všetkým, ktorí zdieľajú moje blogy.
Má to zmysel... Rozhýbali sme systém.
