Sloboda slova a odvaha hovoriť pravdu
9. článok a už sa objavujú…
Ako huby po daždi. Lenže v ich prípade skôr ako muchotrávky jedovaté, halucinogénne, nebezpečné. Niektoré huby sú liečivé, iné nejedlé, a potom sú tu také, ktoré len spôsobujú otravu. Tak to funguje aj v spoločnosti. Niektorí prichádzajú s riešeniami, iní iba vypúšťajú toxíny.
Diskreditácia? Samozrejme, prečo nie ak je založená na faktoch. Ak má niekto argumenty, nech ich predloží. Ale nie typu: „Keď nebudeš počúvať, vezmú ťa Cigáni.“ To nie je argument, to ste mohli hovoriť svojim deťom keď nepočúvali-inak nikdy som to nepochopil, nemohlo to byt radšej , namiesto cigana -čert? (diky BLADE za argument )
Späť k téme a za mňa to je výkrik do tmy. Budeme sa tváriť, že problémy neexistujú? Alebo sa o nich konečne začneme rozprávať otvorene?
Niektoré témy ostávajú prehliadané, inak by sme ich dnes nemuseli riešiť. Keby sa efektívnosť verejných zdrojov kontrolovala tak, ako sa má, keby sa sociálna nerovnosť riešila tam, kde naozaj vzniká, keby ženy nemuseli dokazovať dvakrát viac než muži, a keby menšiny dostali viac než len prázdne gestá, spoločnosť by vyzerala inak.
Tí, ktorí tieto problémy prehliadajú, vedia, prečo tak robia. A namiesto riešení sa radšej sústredia na tých, ktorí na tieto veci poukazujú. Prečo? Lebo keď niekto nemá reálne výsledky, hľadá iné cesty. A čím menej práce za ním stojí, tým viac hluku robí.
Nie sme dokonalí, ale o to nejde.....
Všetci máme svoje svetlé aj temné stránky. Tie temné si však každý môže nechať vo svojom súkromí. To, čo robíme ako jednotlivci v súkromí, je na nás. Ale sú ľudia, ktorí sa v zneužívaní týchto temných stránok doslova vyžívajú. A paradoxne, často sú to tí istí, ktorí sa urážajú na čierny humor. Nechápem prečo? Aj ja som čierny :) . A na rozdiel od nich sa za to nehanbím.
Alebo si vezmime inú situáciu. Niekto sa celý deň smeje na vtipoch, a keď príde na lámanie chleba keď treba preukázať výsledky, tak zrazu otočí a vytiahne ten istý humor ako zbraň. Má ma to zdiskreditovať?
To je, ako keď niekto varí jedovatú polievku a dúfa, že si ju nikto nevšimne, kým neochutná.
Ak chceme viesť zmysluplnú diskusiu, hovoríme o práci. O výsledkoch. O tom, čo kto skutočne spravil. To je jediná férová diskusia. O tej sa však mnohým hovoriť nechce. Radšej skúšajú, kto sa chytí na ich triky, kto si dáva na tanier ich klamstvá a kto im na ne skočí. ,, hokus pokus" na mňa neplatí.
História ukazuje, že slobodná diskusia, je základom každej demokratickej spoločnosti. Umlčať kritiku neznamená vyriešiť problém. Naopak, môže ho to len prehĺbiť.
Preto je dôležité nevnímať odlišné názory ako hrozbu, ale ako príležitosť na konštruktívny dialóg. Otvorená diskusia nie je slabosťou, ale prejavom sily.
Mojím cieľom nie je rozdeľovať, ale hovoriť o veciach, ktoré si zaslúžia pozornosť. Ak niektorým vadí, že sa o týchto témach hovorí, je to len dôkaz, že ich treba otvárať ešte viac.
Spoločnosť môže napredovať len vtedy, keď je ochotná počúvať aj nepohodlné hlasy. Preto budem písať ďalej. Nie preto, aby som provokoval, ale preto, že dialóg je základom každej silnej demokracie.
