Nie som, ako tí chlapi z reklamy na holiaci strojček. Tí sú dokonalí, vyžehlení, upravení, no nie som to ja. Môj svet nie je retušovaný, ani umelo nalakovaný. Ja stojím pred zrkadlom, nad umývadlom plným myšlienok a dilem, ktoré nikto iný nevidí. Sú to myšlienky ostré, ako britva, ktoré ma porežú zakaždým, keď sa ich snažím uchopiť. Otázky, na ktoré neexistujú jednoduché odpovede, pochybnosti o tom, či robím dosť, strach z toho, že sklamem tých, na ktorých mi záleží, a bolesť z chýb, ktoré sa už nedajú vrátiť späť.
Kvety nenosím preto, aby som vyzeral ako dokonalý gentleman. Nosím ich preto, že cítim tvoju bolesť aj vtedy, keď ju nechceš ukázať. Keď vidím tvoju vnútornú vojnu, ktorú musíš zvládnuť sama, a ja nemôžem bojovať za teba. Prinášam ich, ako tichú podporu, keď moje slová nestačia a moje ruky nemôžu nič zmeniť. Kvety sú moje mlčanie, ktoré kričí, že nie si sama, aj keď musíš urobiť rozhodnutia sama.
Nie som ten, čo sa objaví iba v dobré dni, ale ten, ktorý zostáva, aj keď už nie je čo oslavovať. Nie som ten dobrák z filmu, čo na konci zachráni svet a všetci mu tlieskajú. Som ten, kto napísal scenár niekto, koho pozná len ten, kto má záujem vidieť viac než len prvý dojem. Som ten, kto vie, že život nie je romantická scéna, ale hra bez pravidiel, kde platí len sila charakteru.
Som chlap, ktorý hovorí „milujem ťa“ často, pretože to tak naozaj cítim. Viem, že zakaždým, keď to poviem, vieš, že to nie sú len prázdne slová. Pamätáš si to, pretože každé moje vyznanie má váhu a je úprimné. Nie som psychológ, ale viem pochopiť tvoje mlčanie. Nie som neomylný, ale svoje chyby priznám a nikdy ich nenechám bez nápravy.
Som ten, čo nerád vyznáva city cez sms, a dúfa, že zakaždým, keď od seba odídeme, nebudem musieť čítať ticho medzi riadkami. Chcem veriť, že sa chápeme aj bez vysvetľovania. Som ten, ktorého pracovná doba nekončí návratom domov, pretože život nie je len o tom, čo je pohodlné. Nemám problém nastúpiť na siedmu nočnú, alebo robiť v troch zamestnaniach za jeden deň živnosť, dohoda, pracovná zmluva... Nie na čierno! Bez výhovoriek... Ak chcem od života viac, musím najprv spraviť nadprácu vo vlastnom živote.
Nie som narcis, ale chlap, ktorý viac bojuje proti sebe, pretože nedokážem žiť v komfortnej zóne. Robím veci, ktoré sú pre mňa ťažké, pretože viem, že len vtedy dokážem rásť. Nebúcham do stola preto, že by som bol nahnevaný na život, ale buchnem po stole, keď vidím, že niekto koná proti zdravému rozumu.
Áno, nie som muž, ktorého si obľúbi tvoja mama, pretože takého muža ani ona sama doma nemá. Nemám rád mužov, ktorí ležia potichu a rozprávajú iba keď si vypijú. Toto nie som ja...
Som citlivý bastard, ktorý vie, že chlapi plačú nie zo slabosti, ale preto, že nosia svoje bremená príliš dlho bez slova. Som ten, ktorý vie byť ticho, keď je najťažšie nekričať. Som muž, ktorý sa nebojí priznať, že ho občas bolí srdce, a že život je viac ako len pekné fotografie a ideálne predstavy.
Toto je môj denník. Nie návod na život, nie motivačná omáčka. Je to krv, pot a myšlienky, čo režú. Možno len prvá časť. Koľko ich bude? Netuším. Ale viem, že budem písať aj to, čo sa nevyslovuje. Nie to, čo sa páči, ale to, čo bolí a zostáva ticho. Ukážem, čo znamená cítiť naplno... Bez filtra... Bez hanby... Bastardsky!
