Máj, lásky čas.
Vzduch je presýtený ťažkou vôňou rozkvitnutých kvetov. Cez otvorené okno štebocú ľúbostné piestne vtáčiky. V zime nás presťahovali do budovy nižších ročníkov. Veľká trieda, veľké okná. Moja, už len šestka (ostatní sú v Anglicku), samostatne pracuje v pracovných zošitoch. Zvoní. Sami od seba upratujú, odkladajú pomôcky, knihy do skrine.
Som spokojná.
Zvykli sme si na seba. Každý už vie, čo má robiť. Tolerujú sa medzi sebou. Hádky a bitky sú už minulosťou. Pri práci im púšťam relaxačnú hudbu. Hudba lieči telo i dušu. Čakajú ma ešte dve hodiny fyziky v hlavnej budove. Zovrel sa mi žalúdok. Vchádzam do jamy levovej. Lena do mňa vrazila na chodbe celou silou. Kde sa rútiš? Pýtam sa jej. V letku na mňa vykríkne nadávku. Tvárim sa, že nepočujem. Je zbytočné na to reagovať.
Zvoní.
Vchádzam do triedy s pomôckami. Nové učebné osnovy, nové učebnice fyziky. Hrôza. Ako hlboko klesla úroveň školstva. Laboratórne váhy vyrobené z plastových fliaš? Žiadne výpočty. Žiadna metodológia fyziky ako vedy. Úroveň fyziky na druhom stupni klesol na úroveň prírodovedy pre prvý stupeň základnej školy. S nechuťou zapisujem učivo do triednej knihy. Pomaly sa trieda zapĺňa žiakmi. Už som si zvykla na neskorý príchod žiakov na hodinu.
Za oknom je teplý májový deň.
Nechce sa im učiť. Poznámky, päťky, upozornenia nepomáhajú. Píšem nadpis nového učiva na tabuľu. Z ich strany nezáujem. Rozdávam pracovný list, ktorý som si pripravila večer a perá. Učebnica je nanič. Škaredo na mňa pozerajú. Nevadí. Prestali sa medzi sebou rozprávať a konečne spoločne pracujeme. Hana s Majom nepracujú, hrkútajú si. Nekričím. Poučila som sa, nemôžem. Po nepríjemnom zážitku, keď si na mňa vymysleli, že som Hanu udrela. Dokonca aj ostatní to potvrdili. Cigánili. Doslova a do písmena. Pochopila som, prečo im dali také pomenovanie naši predkovia, keď sa tu usadili. Nekričím, a ani nebijem deti. Chránim práva dieťaťa. Ak sa rozhodli, že nechcú sa učiť, nútiť ich nebudem. Pozerám, dvaja chýbajú. Cez okno ich vidím ako hrajú futbal s deviatakmi. Zapíšem ich ako neprítomných. Čo, ak sa zrania. Ostatných nemôžem nechať bez dozoru a utekať pre nich.
Dozor.
Niekedy mám pocit, že už len dozor robíme nad nimi. Minulú hodinu som im rozdala písomku. Mali doplniť správne odpovede na vytlačené papiere s úlohami. Čakali, že im správne odpovede nadiktujem ja. Pri tabuli ich neskúšam. Ako? Učebnice a zošity si domov nenosia. Domáca príprava žiadna. Čo známkujem? Aktivitu na hodine, úpravu v zošitoch.
Zvoní.
Krásny májový deň. Ešte krajší pocit mám, že odchádzam domov. Taška plná dokumentov. Moja domáca úloha. Zase sú zmeny v štátnom vzdelávacom programe. Hovorí sa. že zmena je život, len pre školstvo to neplatí. Školstvo zomiera!
Papiere. Papiere. Papiere.
