Mrzne.
Cesta autom s kolegami bola adrenalínová, cesty neposypané, ale ideme včas. Nadýchnem sa. Osviežujúci, čerstvý vzduch. Je mrazivo. Mínus 18 hlásilo v rádiu. Vchádzam do hlavnej budovy, zapisujem sa skrehnutými prstami do knihy dochádzky. V kancelárii odovzdávam triednu dokumentáciu a osobné spisy mojej dvanástky s MP v Á-čku. Opravujem, mám už len deviatku. Traja sú v Anglicku. To budem mať zas o zábavu postarané. Počítať neospravedlnené hodiny, každý mesiac písať upozornenia na obec, na sociálku, do spisu. Dokumentáciu som vypisovala do neskorej noci. V hlave sa mi neustále vynára obava, či nebudem musieť znova prepisovať celé strany. Mám pocit, že v školstve sú dôležitejšie a čoraz častejšie papiere, ako samotná práca s deťmi.
Čiarka, bodka....
Pred garážotriedou ma už čaká Pišta. Dupká nohami od zimy. Na sebe má len mikinu, ktorá je o dve čísla menšia. Nuž vyrástol. Dohodli sme sa, že príde skôr, aby ostatní nevideli, že som mu doniesla zimnú vetrovku od môjho syna. Zahanbene klopí oči. Odomykám a v chodbičke mu podávam vetrovku. Jeho oči hovoria za všetko.
Zima
Vchádzame do triedy. Okná vymaľovné námrazou. Pozerám na teplomer v triede sú mínus dva stupne. Elektrická akumulačka studená. Z vodovodnej rúrky vyrástol cencúľ. Bežím do hlavnej budovy. Dali mi elektrický ohrievač. Fajn. Zapínam. Uvidíme. Dnes prišli všetci, teda okrem Angličanov. Sedíme vo vetrovkách. Pomaly, veľmi pomaly sa dvíha teplota. Varím v rýchlovarnej kanvici vodu na čaj pre všetkých. Guľka mi pomáha. Lavice dávame bokom. Zapínam CD prehrávač. Vymenila som slovenčinu za hudobnú výchovu. Hlava, ramená, kolená, palce...oči, uši, hlava, nos...Oteplilo sa. Zohriali sme sa, nasmiali sme sa. Matematika. Improvizujem. Kreslím na zem čiaru, za ktorou všetci stoja. Začína súťaž. Kto uhádne výsledok násobilky, krok dopredu. Vyhráva ten, kto bude najskôr pri tabuli. Samozrejme sme hluční. Otvárajú sa dvere. Zamrzol mi úsmev na perách. Kolegyňa. Juj, juj Jana.... Špehúňka, čo kontroluje iných a donáša. Ale ja sa cítim úžasne, s deťmi sme si užili, stálo to za to. Rozdala som desiatu.
Je nám teplo
Porada. Sedíme a počúvame. Začalo snežiť. Ťažké snehové vločky sfarbujú prírodu za oknom na bielo. Cítim sa skvele, aj keď ma vedenie školy pokarhalo za hlučnú prácu s deťmi. Po skončení porady dostávam skontrolovanú triednu dokumentáciu. Znova niečo mám prepísať. Nevadí. Večer aj tak nič nemám v pláne. Za dve hodinky to dám! Čiarka, bodka....Uf.
Sneží. Krása...
