Kráčajme vpred!

Obzrieť sa za minulosťou, to máme každý vo zvyku. Z času na čas to neškodí - dokonca nás to môže povzbudiť, posilniť, dodať nádej. Veď aj mnoho žalmov hovorí : " Rozpomínam sa na diela tvojich rúk" alebo " Na svojom lôžku premýšľam o tvojich dielach ".
Horšie je, ak sa obzeranie späť stane hlavnou náplňou nášho pohľadu na svet. To škodí. To nebuduje. To sa volá spiatočníctvo. Viac než povzbudzovanie spôsobuje beznádej, nespokojnosť, že veci nie sú tak, ako boli, zväzuje nádej, pripútava ju k obrazu minulosti. Jeden autor spieva :
" Minulosť sa minula, budúcnosť sa budí. " Myslím, že je to Dežo Ursíny. Alebo Andrej Šeban, jeden u nich určite.

Je to tak - minulosť sa minula. Ani Boh nehladí na tvoju minulosť tak často, ako ty. Hovorí, že tvoju minulosť zahadzuje za svoj chrbát a viac si nespomenie. Nespomenie. U neho neexistuje "Znovu si to spravil?" - pretože to, čo bolo predtým zmizlo, viac toho niet. Navždy.

Budúcnosť sa budí. Aj Pán hovorí : " Hľa, ja tvorím niečo nové, už to klíči... nebadáte? " Možno, keby sme vedeli, čo sú tie veci, ktoré ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ktoré ľudskému srdcu ani len nenapadnú, tešili by sme sa tak, že by sme to teraz tu v prítomnosti nedokázali dlhšie vydžať... prítomnosť nám bola daná, aby sme si srdce pripravili na prijatie všetkého toho, čo boh volá novým.

On totiž vie, že nič nebude ako bolo, že nič nebude, ako je dnes. Všetko činí novým.
Veď nie je nové, že Boh zotrie každú slzu z očí, ani nebude viac ani bolesti, ani plaču ... ani smrti viac nebude...? Baránok sa bude pásť s mláďaťom leva a nič nebude škodiť... Všetky prisľúbenia sú výzvou hľadieť pred. Snáď ďakovať za to, čo bolo, ale hľadieť vpred.

Izraeliti boli dlho upriamený na minulosť, ktorú prežili pri exoduse z egyptského otroctva. Neustále si pripomínali túto udalosť, neustále na ňu mysleli. Ibaže pozabudli, že to bol len symbol vyslobodenia, ktoré očakávali - nielen vyslobodenie z otroctva tela, ale aj vyslobodenie z otroctva ducha. Tak velmi boli upriamený na minulé udalosti, že si ani nevšimli, že sa im pred očami deje to nové, predpovedané, sľúbené. Že sa im pred očami deje nový exodus - skutočný exodus z každého otroctva, zo všetkých pút. Nehľadeli dopredu, ich podhľad bol priklincovaný k dávnym udalostiam. A pritom tieto udalosti tak veľmi povzbudzovali, aby očakávali ešte väčšie veci, oveľa väčšie!!!

Preto aj ja dnes povzbudzujem - pozerajme vpred - očakávajme ešte väčšie veci, než sme dodnes videli! Boh nás v našom očakávaní nesklame! Všetko učiní novým.