Jana Guričanová
Deväťhlavé žieňa : kapitola 1.
Ako sa asi žije s deviatimi hlavami?
Žiť naplno pre mňa znamená vďačnosť za najmenšie veci, za každú pozornosť, priateľstvo, slovo, či povzbudenie, ale aj za ťažkosti, komplikácie, trápne, či úsmevné chvíle. Tí, ktorých stretám robia obyčajné dni neobyčajnými. Krok za krokom :) vpred. Zoznam autorových rubrík: Keď je život veselý, Keď sa zamyslím ..., Súkromné, Nezaradené
Bola som dieťa ako každé iné z mojej generácie - ruky od blata, večne obité kolená, záplata aj na takom mieste, kde by ste si nemysleli, že sa dá spraviť diera. Akurát chodiť a hovoriť "r" som začala trošku priskoro - ale aj tak dobre - možno práve vďaka tomuto náskoku dnes stále chodím načas a vykecám sa zo všetkých problémov.
Neviem, či to poznáte, ale vždy keď ma bolia zuby, mám v sebe ten pocit, že "Héééj, veď toto si ja naozaj nezaslúžim!".
Skrátka dnes po ránu, po zapnutí počítača, zistila som, že moja klávesnica Vilma akosi nie je vo svojej koži.
Povedala som si, že predsa len zverejním zvesť o tom, že svadba roka síce možno mala veľkú reklamu, ale zdá sa, že zatiaľ, (alebo že by už?) mladomanželia majú oddelené spálne. Možno zachránim niekoho nervy :)
Ta, povedala som si, že idem bežnú udalosť života premeniť na nejakú tú životnú múdrosť.
Ako sa moja Irma vzpriečila a môj počítač mi to oznámil a ako sme to celé vyriešili.