„Zlato, pýtal si sa ma, čo dosiahol Ježiš na kríži, takže teraz ma pozorne počúvaj: cez jeho smrť a vzkriesenie som teraz úplne zmierená so svetom."
„S celým svetom? Máš na mysli tých, čo v teba veria, však?"
„Celý svet, Mack. Všetko, čo ti tu hovorím, je, že zmierenie je dvojsmerná cesta, a ja som už svoju časť urobila úplne, kompletne, s konečnou platnosťou. Podstatou lásky nie je vynucovať vzťah, ale otvárať cestu."
Úryvok z rozhovoru Macka a Tato (Boha) v knihe Chatrč (J.P. Young)
Podstatou lásky nie je vynucovať vzťah, ale otvárať cestu. Myslím, že v tejto jedinej obyčajne znejúcej vete je ukryté tajomstvo, ako žiť skutočnú a pravú slobodu. Aspoň pre mňa. Vidieť všetko svoje snaženie sa vo vzťahoch, priateľstvách, či manželstve, všetky obete, ktoré prinášame, dary, ktoré darujeme, ústupky, ktoré urobíme, nie ako vynucovanie vzťahu, ale ako otváranie cesty. Už dávno viem, že láska si nesmie nič nárokovať. Inak je to stále len prezlečené sebectvo. Ale to, že láska otvára cestu a túži, aby ten druhý na ňu tiež vykročil, je úplne v poriadku. Je pravda, že z našej strany bude láska vždy len odpoveďou, pretože On prvý miloval nás. Až do krajnosti. A my sa smieme priúčať ;).
Keď tak premýšľam, ako dlho bola moja cesta lásky otvorená, než som sa odhodlala urobiť na nej svoj prvý krôčik, vidím mnoho chvíľ, týždňov, mesiacov, rokov, investícií do mňa, dávania, pozývania - to všetko bez akejkoľvek kladnej odpovede z mojej strany. Azda som si len vedela užiť to dobré, čo z toho pre mňa vyplývalo - ale bez záväzkov!
Asi ako keď niekoho pozvete na návštevu, a túžite ho pohostiť tým najlepším, čo doma máte. A odmenou vám má byť spoločnosť milovaného človeka, ktorého svojou láskou chcete urobiť šťastným. Ibaže on namiesto toho, aby prišiel a strávil čas s vami, len narýchlo, obutý a oblečený v bunde vpadne dnu, v behu uchmatne najlepší a najväčší kus koláča a vybehne preč, niekam von, do tmy, naivne si mysliac, že získal to najlepšie, čo bolo pre neho nachystané. A pri tom z toho najlepšieho - z blízkosti a prítomnosti toho, kto ho ľúbi - si neužil ani odrobinku.
Tak to teda býva v láske, že otvára cestu - umožňuje druhému, aby bol milovaný .. ak to len bude chcieť prijať. Jeho rozhodnutie ani tak nemení lásku, ktorou je milovaný, ovplyvňuje skôr realitu v ktorej žije. Ak by som sa niekedy v živote chcela brániť láske, upozornite ma prosím. Ja nechcem narýchlo uchmatnutý kus koláča, aj ak by to bol ten najlepší tvarohovo-ovocno-želatínový koláč na svete. Za všetky dobroty sveta vymením blízkosť mojich milovaných, aj keď by som v ich blízkosti mala žuť suché chlebové kôrky. Lebo láska jediná nasýti to, prečo som bola stvorená.
