Deväťhlavé žieňa : kapitola 1.

Nešťastie sa stalo, blesk udrel do dievčiny Janky, a ona sa razom zmenila na stvorenie vzhľadom zvláštne. Skrátka a dobre, miesto jednej hlavy zrazu na krku, pardon, vlastne na krkoch, niesla hláv toľko, čo má Ústava Slovenskej Republiky. Jedným slovom deväť. Dvomi slovami fakt deväť. Tromi slovami úplne vážne deväť. Poviete si, dobre, to je stále menej ako desať. Ale deväť hláv človeku inak skomplikuje život. Odhliadnuc od toho, že rozmýšľanie bolí, aj chrbtica dostane zabrať. O tom, že človek musí výrazne posunúť zvyčajný čas ranného vstávania, asi netreba hovoriť. Umyť devätoro zubov, osemnásť očí aspoň jedným prstom pretrieť, to predsa len trvá. A tej zubnej pasty koľko sa minie. A do každých úst extra kuraproxka. Jedna má radšej oranžovú, druhá zas bielu. Ešte si to všetko aj pamätať. Ďalšia katastrofa hneď za dverami. Líčenie. Toľké peniaze. Očné tiene. Každá hlava chce inú farbu. Dve očné linky, to sa ešte dá zmáknuť, ale osemásť?

Veľmi rýchlo Janka pochopila, že jej život už nebude prechádzkou ružovou záhradou. S deviatimi hlavami to človeku páli o čosi rýchlejšie. Zájdite do Maxu a skúste vysvetliť, že potrebujete rolák na deväť krkov. Hm, život je pes, čo? V rodine Adamsovcov by s tým zrejme nemali problém, ale takto, v bežnej realite...
Hovorí sa viac hláv, viac rozumu. A tak vzala Janka rozum do hrsti. Teda, samozrejme nie doslova, lebo deväť rozumov by sa jej do dvoch hrstí aj tak nezmestilo. Vzala rozum do hrsti a začala premýšľať. Ako tak sedela, a dumala, zistila, že si ani nemá ako hlavy podoprieť. Mala totiž málo rúk.

Rozhodla sa, že jediné riešenie urobí jej život krajším. Musí si nájsť muža. V rodine Adamsovcov by sa iste našlo viacero záujemcov. Ale tu, v bežnej realite, nuž, nevyzeralo to veľmi nádejne. Naviac, musela zohľadniť svoj stav. Musela hľadať dráčika viachlavého, pretože jej hlavy na seba žiarlili. Nedajbože, že by jej princ pusinkoval len jednu. Ale ako by mohol mládenec, hoci i šľachetnej povahy, zvládnuť naraz deväť? A tak si dala inzerát. „Hľadám muža, ktorý chce mať deväť žien naraz." Keďže dnes je taká doba, telefón sa rozozvučal, mailová schránka sa zapĺňala správami. Najčastejšia otázka znela : „A možeš mi poslať fotku?". Janka mohla. Vždy poslala všetkých deväť, samozrejme každú zvlášť. Nemohla predsa prezradiť všetky svoje tajomstvá...

A toto je koniec prvej kapitoly. Čo bude ďalej, to ešte neviem. Keď to vymyslím, zasa vám napíšem :).