Kto prijíma jedného z týchto mojich najmenších, mňa prijíma.

Poďme sa dnes spolu zamyslieť nad tým, koľko krát sme včera, počas minulého týždňa, alebo možno už aj dnes videli človeka a povedali sme si - och, ten je nesympatický .. alebo ten ale vyzerá .. alebo toto : ten je nechutný, slizký, oplzlý ... to je človek, ktorý si nezaslúži moju pozornosť. .. s ním nechcem mať nič spoločné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Nuž, zdá sa, že sa nám to stáva - sympatia či antipatia prídu často skôr, než sa vôbec pri nich pristihneme my sami. Názor je tu. A čo je ešte horšie, takmer ihneď podľa neho dokážeme konať.
V tomto všetkom sa však rozchádzame s Božím názorom i s jeho vôľou!

Posledné dni si to veľmi uvedomujem. Mne samej sa často stáva, že ľudí, ktorých pri mojej práci recepčnej mám pred očami takmer nonstop, vnímam ako akúsi príťaž, otravnú a nepríjemnú. Môžem sa vyhovoriť na únavu, stereotyp, znechutenie, môže to byť pre nízky plat, a často naozaj len pre určité osobné nesympatie alebo očividnú nedokonalosť toho človeka. Nech už je to čokoľek, jedno to nie je : tento môj postoj nie je Božia vôľa. V tomto mojom názore na nich sa s Bohom nezhodnem. V názore na človeka ma Boh tisícnásobne predbehol!

Nielen, že hovorí, že Boh dáva vychádzať Slnku nad zlých aj na dobrých (Mt 5, 45). To by nestačilo - pretože tieto slová mi ešte stále akoby ponechávajú právo rozdeliť si tých ktorých stretám na takých, či onakých. Kritéria tohto delenia sú prirodzene plne subjektívne. Božie slovo nehovorí len o tom, že Ježiš na všetkých rovnako rozdeľuje slnko či dážď. Ježiš hovorí : " A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe." (Jn 12, 32)
Všetkých. Nie dobrých. Nie niektorých. Nie tých, ktorí sú mu sympatickí. Všetkých.

V okamihu, ak sa v mojom srdci objaví odmietavý postoj voči komukoľvek, akoby som odmietala uveriť, že Boh ho miluje, akoby som odmietala súhlasiť s tým, že za neho položil svoj život, že o spoločenstvo s ním stojí, že má záujem sa o neho starať, priblížiť sa k nemu. V lepšom prípade - ak to neodmietam - nedokážem to pochopiť a zastavuje sa mi nad tým rozum... Pre malichernosti pohŕdam Božími miláčikmi. V tých chvíľach, akoby by mi Ježiš vravel : " Priateľu, nekrivdím ti. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý? " (Mt 20, 13-14) ... áno, Pane ... smieš milovať všetkých ...

Ľahko sa mi vraví o prijatí a pohľade lásky, keď si predstavím človeka, ktorý má podobné hriechy ako ja, priveľmi nevytŕča z radu, a ideálne je, ak je aspoň trochu priateľský. Vtedy by som snáď aj tú nesympatiu ľahko prekonala... Ibaže Boh nehovorí, že máme milovť ľudí, ktorý nám sú určitým spôsobom prijateľní, aj keď s obtiažame. Tým, že nás vyzýva prijímať a milovať nepriateľov, láme všetky tieto hranice, v ktorých by sme sa mohli nejako uspokojiť so svojím výkonom...

Žiada od nás, aby sme horeli láskou k ľuďom, aby nás spaľovala tak, ako spaľuje jeho - ide o ľudí, ktorí sú biedni, hriešni, chudobní, nie veľmi voňaví, závislí na čom komkoľvek, ľudia na ulici, prostitútky, všetci, ktorí sa venujú pornobiznisu, sexuálny devianti, vrahovia, ale nielen hriešnici - všetci, tkorí nám lezú na nervy svojimi otázkami, požiadavkami, tónom hlasu, prílišným prejavovaním emócií a čímkoľvek iným... Možno stručne povedať všetci tí, o ktorých si mnohí z nás povedia, aký bol svet (minimálne ten náš vlastný) bez nich lepší a krajší.
Boh ale po nich túži a nemieni prestať. A my sme jeho telom. Ako toto všetko vôbec mám a môžem žiť a uskutočniť? " Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. " (Rim 5,5) Teda nie moje dielo, dielo Božie. Boh ich bude milovať. Potrebuje na to ale miesto v mojom srdci, a moju ochotu konať, čo žiada láska. Moje ruky sú predsa jeho rukami v tomto svete, moje ústa jeho ústami - cez ne môžu "títo" ľudia počuť, že sú milovaní!

Sama neviem, ako presne to mám robiť. Túžim a prosím, aby moje srdce bolo pohnuté pre ľudí, ktorých mi posiela do života. Nie pre každého je to o tom, že sa hneď musí rozhodnúť založiť ubytovňu pre bezdomovcov. Pre mnohých, myslím, že pre väčšinu z nás bude obrovským krokom vpred, keď sa budeme usilovať pri každom jednom stretnutí s ČLOVEKOM naplno si uvedomiť jeho dôstojnosť a fakt, že Bohu stál a stojí za akýkoľvek boj, za každé úsilie - že je milovaný nekompromisne, bez podmienok a bez možnosti urobiť čokoľvek, čo by spôsobilo, že by sa Boh rozhodol prestať ho milovať! Prvým krokom pre každého z nás nebude možno hneď začať konať - prvým krokom pre nás bude modlitba a premena zmýšľania - potrebujeme mať nové srdce pre ľudí, o ktorých Ježiš povedal, že ich všetkých pritiahne k sebe. My sme laná slúžiace na to, aby sa to mohlo stať...

Jana Guričanová

Jana Guričanová

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žiť naplno pre mňa znamená vďačnosť za najmenšie veci, za každú pozornosť, priateľstvo, slovo, či povzbudenie, ale aj za ťažkosti, komplikácie, trápne, či úsmevné chvíle. Tí, ktorých stretám robia obyčajné dni neobyčajnými. Krok za krokom :) vpred. Zoznam autorových rubrík:  Keď je život veselýKeď sa zamyslím ...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu