Pane, to je horčica až taká zaujímavá?

Viac krát si Ježiš vzal práve semienko horčice, niekedy aj celú túto rastlinu, aby s jej pomocou vysvetľoval veci nebeské. Povedala som si : "No, dobre. Pán Ježiš má rád extrémy. :)"

Určite si spomínate na príbeh, v ktorom hovorí, že ak bude naša viera "aspoň taká" ako horčičné zrnko, aj strom sa na naše slovo presadí do mora, aj vrch sa presunie, ak povieme. Pri týchto slovách som uvažovala, či je vôbec možné, že by moja viera bola ešte menšia, než toto minizrnko ...
Stále som mala pred očami jedinú vlastnosť tohto zrniečka – jeho veľkosť a myslela som si, že moja viera je podľa tohto podobenstva buď väčšia, ako horčičné zrnko, a vtedy by sa mali diať okolo mňa tie veci, o ktorých Ježiš hovoril – čo sa však nedialo, alebo je moja viera naozaj menšia, a to teda nebolo najľahšie priznať.

Stačilo však čítať pozorne ďalej, a hneď bolo blízko aj iné vysvetlenie :). Zrazu Ježiš prirovnal k zrnku horčice nie vieru, ale celé nebeské kráľovstvo. A to už nebolo o tom, že nebeské kráľovstvo bude také maličké, že len Janko Hraško a jeho bratia v ňom budú môcť bývať. Ježiš vyzdvihol úplne inú vlastnosť horčičného minizrnka.
Vysvetľoval, že tak, ako z tohto malého semienka vyrastie rastlinka, ktorej konáre postupne mocnejú až na nich môžu prebývať nebeské vtáky, tak isto bude rásť aj nebeské kráľovstvo. Z malých vecí vyrastú veľké. Väčšie než sa očakáva. Z malých náznakov vyrastú veľké veci. Väčšie, než dokážeme v zárodku očami vidieť, alebo predpokladať.

Z malej viery vyrastie veľká.

Toto je tá vlastnosť viery, kvôli ktorej stromy skáču do mora a vrchy sa poslušne presúvajú :) - nie, či je viera dnes malá, či je veľká – ide o to, či dnes naša viera rastie. Viera teda musí rásť.

P.S. : Dotyčné príbehy nájdete v Mt 17, Mk 4, Lk 17 :)