Príbeh o povolaní ... alebo cena tvojho áno a sľúbená odmena...

Sme ako stromy v Božej záhrade. Veď Augustín hovorí : Pre seba si nás stvoril, Pane, a naše srdce je nespokojné, kým nepočinie v Tebe. Boh sám seba často vo svojom Slove nazýva záhradníkom vinohradníkom alebo správcom. A my sme tí, ktorí obývajú jeho záhradu, vinicu, tí, ktorých on spravuje a o ktorých sa stará.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Pre niektorých z nás má zvláštne povolanie. Niektorým hovorí : "Poď za mnou!" a je za tým niečo viac... "Kto chce ísť za mnou nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma."
Všeobecné povolanie a Božie pozvanie patrí všetkým. Ale predsa sú tí, ktorým vraví : "Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí." "To sú tí, ktorí nasledujú Baránka, kamkoľľvek ide." To sú tí, ktorí sa právom pýtajú, ako Peter, čo dostanú za to, že opustili všetko... Aký je Boží prísľub pre týchto ľudí? "Nebude nikto, kto by kvôli mne opustil otca či matku, ženu, či deti ... a nedostal by stonásobne väčšiu odmenu v nebi..." Je to konkrétna odpoveď na slová, ktoré zazneli už inde : "Hľadajte naskôr Božie kráľovstvo a všetko ostatné vám bude pridané."

Cesta k naplneniu týchto prisľúbení je však tŕnistá, bolestivá, pllná obety, neustále zriekania sa, zapierania seba...

Je možné, že na to, aby sme boli Bohu použiteľní, bude nás musieť vytrhnúť aj s koreňmi a presadiť nás do inej pôdy, na cudzie miesto - a hoci On vie, že tá pôda prinesie tie najpotrebnejšie živiny pre náš rast, ktoré tá dnešná pôda už nemá - presadenie bude bolieť, prinesie smútok, prinesie, clivotu, prinesie možno obavy, čo nájdeme okolo seba...

Je možné, že Boh bude mnohokrát orezávať naše konáre i listy, že dokonca odtne konáre, ktoré sa nám zdajú krásne a zdravé a sú pre nás dôležité... Orezávanie bude orezávaním srdca. Všetky putá bude chcieť zlomiť - zostane jedno jediné - "Ja som vinič, vy ste ratolesti."
Boh bude orezávať náš charakter, premienať naše vnútro, možno sa nám bude zdať, že stácame sami seba... ale to je práve ono - "Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus." a "Mňa musí ubúdať a On musí rásť." Boh bude orezávať, a hoci vieme, že stromy po orezaní vyzerajú často zranene a biedne, nakoniec ich konáre vďaka dôkladnej práci dobrého a múdreho záhradníka vyrastú do omnoho väčšej krásy.

Možno nás aj úplne vytne, zbaví nás všetkej krásy slobodne rastúceho stromu, všetkej našej vôle mať niečo svoje, byť ozdobou, robiť niečo podľa seba... Možno nás vytne a my ostaneme v jeho rukách - a už viac nebudeme stromom, budeme len drevom... drevom, ktoré je úplne odkázané na to, čo s ním urobí ten, kto ho drží...

Tak, ako sa Ježiš - Boží syn, stal chlebom... Chlebom života.

Drevo sa môže spáliť - prinesie svetle a teplo. Môže sa použiť na výrobu stoličky, na ktorej si posedí unavený starček. Môže sa stať palicou, o ktorú sa bude opierať babka hľadajúca liečivé byliny. Alebo sa môže stať hupacím koníkom pre malého Janka, či krásne znejúcou gitarou, píšťaľkou, fujarou...

Možno sa z neho stane, ako z bambusu z jedného príbehu, veľmi dôležité potrubie, privádzajúce zdravú a pramenitú vodu až k vyschnutým poliam... Výroba potrubia stála strom mnoho bolesti - Pán ho vyťal ho, otrhal jeho listy, orezal všetky konáre a vydlabal makké vnútro - dá sa povedať, že mu vzal srdce... ale on sa vďaka tejto obete stal "prameňom živej vody..."

Nech už sa z dreva stane čokoľvek, nebude sa to podobať stromu... Všetci vedia, že výrobok pochádza z neho, ale nikto si nevie predstaviť, ako asi strom vyzeral, aké krásne mal konáre, aké nádherne zelené mával listy, aký lahodný bol jeho tieň pre všetkých pocestných, ktorý pod ním sedávali počas svojich ciest...

To je služba - byť nástrojom v Božích rukách a hrať melódiu, ktorá sa páči Pánovi - to je darovanie sa - to je možno až to, keď spred očí stratíš seba a vidíš viac brata, či sestru, než to, že sa ti práve nechce...
Tu sa začína povolanie: "Neboj sa , odteraz budeš loviť už ľudí." a napĺňajú sa slová "kto zaprie sám seba..."

Možno cítiš, že Boh ťa volá, a máš pred očami množstvo otázok... množstvo rôznych praktických vecí, vidíš všetko to, čoho by si sa mal vzdať, o čo prídeš, čo bude celkom iné...
Chcem ťa povzbudiť! - Nedaj si vziať spred očí Krista!
Predlož svoje otázky pred Jeho tvár, prines ich pred Eucharistiu, zdieľaj s ním všetko, čo ti na um príde.
"Na neho hľaďte a budete žiariť..." spieva žalmista...
"Ako je to s človekom, ktorý sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť!"
"So skúškou dá aj silu vydržať" ... s povolaním dá aj dary - veď pozrite na Petra... rybár sa stal kazateľom, kňazom a prvým pápežom! :)

Čo myslíš, čo Boh vykreše z teba?

Jana Guričanová

Jana Guričanová

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žiť naplno pre mňa znamená vďačnosť za najmenšie veci, za každú pozornosť, priateľstvo, slovo, či povzbudenie, ale aj za ťažkosti, komplikácie, trápne, či úsmevné chvíle. Tí, ktorých stretám robia obyčajné dni neobyčajnými. Krok za krokom :) vpred. Zoznam autorových rubrík:  Keď je život veselýKeď sa zamyslím ...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Anna Brawne

Anna Brawne

105 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu