Nechápalasom ho. A keď mi otvoril oči a preťal reťaz tichej prázdnotykompromisov môjho života, zmenilo sa v to, v mojich očiachnajmenej dôležité, JA.
Nevidelasom ho a on každý deň pozeral smrti do očí namiestomňa... spravodlivosť namiesto hriechu..
Kráčajúcv plnosti jeho lásky stále nechápem, čo ho vjeho všemohúcnosti prinútilo stať sa bezmocnýmchlapcom – človekom – slabým a smrteľným tvorom,smädným a hladným, tým, ktorý cítibolesť a vie plakať a tým, ktorý sa vzdal všetkého,čo mu patrí, aby to daroval tým, ktorí si ničnezaslúžia.
Jehotúžba byť so mnou .. to aká som vzácna v jehoočiach ..
Prekročilposlednú hranicu najväčšieho extrému len preto,že ma poznal, len preto, že vedel, že ja nebudem chcieť poznaťjeho!
Nevidelasom ho, ale on videl mňa. Vtedy, keď povedal : "Dokonané!"mal pred očami moju tvár, videl prázdnotu, v ktorej bysom žila bez neho, videl tmu, v ktorej muselo zažiariť jehosvetlo, aby som sa v jej pohodlí neutopila úplne.
Nevidelasom ho, hoci stál tak blízko, že nech som chcela ísťktorýmkoľvek smerom, musela som ho obísť ..
27.10.2003
