
Tak sa nám raz stalo (prvý krát za mojich päť rokov v tejto firme), že keď som po otvorení dverí nášho výpoštového zamávala už netlačiacim tonerom, dostala som reakciu "Nepoteším ťa ...". Akože vážne? Že nemáme? Že nemáme.
A tak si tu sedím v kancli a prakticky mám všetko. Papiere. Aj tie papiere, ktoré musím mať ešte predtým, než vôbec začnem pracovať. Aj zvýrazňovače - pekné farebné - aj zelený, aj oranžový, aj žltý. To len aby ste vedeli, že mám rada vo veciach jasno a poriadok :). Každá farba má svoju úlohu. Aj malé lístočky mám, ktoré prikladám do obálky k tomu, čo ... vytlačím ... :). Aj obálky mám, všetka česť im. Bez nich by to nešlo.
Ibaže ani bez toho toneru to nejde. A tak rozoznávam, že sa mi do mojej hlavy zapisuje istá životná múdrosť. Ak máš "skoro" všetko, čo potrebuješ na to, aby si niečo urobil, je to skoro akoby si nemal nič. Pretože ten jeden dielik - a viac menej je jedno, na ktorom mieste v poradí stojí - chýba, proste to nedokončíš. Tak ako ani ja nemôžem poslať papier, ktorý som nevytlačila, hoci by aj poštárka veľmi chcela ho ísť zaniesť :).
Chápete? Nepotrebujem toho v živote veľa (najmä tutok v tom pracovnom - dáku tú robotu, nech sa nenudím, kolegovcov, ktorý mi tu poľudštia deň, keď je najhoršie, šéfovcov, ktorí sa tiež občas tvária ako ľudia, tie papiere, perá, zvýrazňovače ...). Lenže viete čo, ten toner fakt potrebujem. Tak už nesrandujme o tom.
A ty, ujo, čo ich máš doniesť, neotáľaj. Bo inak chápeš, na čo budem tutok mať "skoro" všetko, keď by mi chýbalo to, čo je naozaj dôležité, aby to všetko čo spravím predtým malo nejaký zmysel. Šup šup. Zatiaľ mám požičaný, ale nič moc žiť takto na dlžobu.
A tak je to aj v živote. Ak by si aj mal skoro všetko, ale chýbalo by ti niečo naozaj podstatné, je to akoby si nič nemal, pretože to, prečo si tu, bez toho podstatného nedokončíš. Čo to je, to už nechám na teba, čitateľ, priateľ ;).