Tento rok sme si na konci leta povedali, že ak nedáme dovolenku, zle to skončí :). Krvopotne sme si našli fajn lastminute s odletom z Popradu, nakoľko naše zvieratko Lilo šlo na prázdniny k našim, takže ak sme nechceli krížom krážom cestovať po Slovensku, jediný možný odlet bol z Popradu. Vybrali sme sa na pláže Čierneho mora. Paradoxne, kým iní sa na Bulharsko neustále sťažujú, ja mám zatiaľ len dobré skúsenosti. Aj tento rok sme vymákli nonstop teplo (aj keď 30 stupňov každý deň je už aj na mňa moc...), čisté more a príjemné ubytovanie.
V deň príletu pri prvom welcome drinku nás samozrejme delegátka upozornila na možnosti vyžitia a rôznych výletov. Zaznelo niečo ako jednodňový výlet do Istanbulu. V tom momente sa nám do hláv nasadil jeden neodbytný chrobák a začal hlodať... Päť dní sme zhodnocovali, že je to blbosť, že sme si prišli oddýchnuť a nie sa terigať niekam do Turecka. Ďalšie dva dni sme rozmýšľali, že sme vlastne v oriente ešte nikdy neboli a možno by nebolo zlé to vidieť aspoň jedným očkom. Keď sme potom plánovali ako oslávime moje narodky, môj Michal na mňa vyrukoval s tým, že najlepšie darčeky sú zážitkové a že zajtra ideme smer Istanbul. Tak sme v deň mojích narodením neskoro v noci sadli do autobusu a šlo sa...
Poviem vám, v živote som nezažila tak šialený deň. Zobudila som sa ráno o pol štvrtej na tureckej benzínke, kde bola cik pauza. No celkom šok to bol... Vonku sa brieždilo, zavlažovací systém ostrekoval hladko skosený trávniček pred bistrom, naoko fakt nádhera kým som sa nerozhodla ísť cikať :) Poučená kedy a kde zabočiť aby som im nevošla do miestnosti kam sa chodili modliť, som sa dostala k toaletám. Nemám problém s tureckými záchodkami, ale toto bola hrozne, ale fakt hrozne špinavá miestnosť... Pravdu povediac na chvíľku ma premkol pocit, či ten výlet bol dobrý nápad, ale túžba vidieť niečo nové a presvedčenie, že Turecko je predsa tiež vyspelá krajina a aj u nás je to na niektorých motorestoch zlé, boli silnejšie.
Na úvod je ešte nutné poznamenať, že Michal mal doteraz zo všetkého tureckého koprivku, dvíhal sa mu tlak a bublala žlč. Ale všetko sa zmenilo v priebehu jedného dňa :)
Už o ôsmej ráno bolo cítiť, že bude naozaj horúci deň. Prešli sme sa krásnym mestom bez jediného špaku na ulici priamo k Modrej mešite. Aj napriek tomu, že v Istanbule je cez 3 500 mešít, turistom je ich sprístupnených len toľko, že by sa dali zrátať na jednej ruke. Modrá mešita je monumentálna stavba, z ktorej sála atmosféra už spred záhrad. Jej pomenovanie je na mieste, vnútro zdobí takmer 30 000 modrých obkladačiek. Tažko si predstaviť že všetko je ručná práca.
Z Modrej mešity sme sa prešli k prístavu, kde sme nastúpili na vyhliadkovú loď po Bospore. Doteraz som si vždy myslela že je to len hnusný špinavý kanál. No, každý sa občas mýli.. :) Bospor je nádherne čistý, ľudia na jednom mieste lovili rybky a aj sa kúpali a aj z lode bolo vidieť do neuveriteľnej hĺbky. Ázijská časť Istanbulu je zmesou neuveriteľného luxusu, európska je zasa plná života. Keď sme sa vracali do prístavu, po ľavej strane bola tá najneuveriteľnejšia stavba. Kedysi väzenie pre ženy, dnes - najväčší obchodný dom s diamantami a šperkami pod slnkom...
Z prístavu sme sa prešli mestom, cez Trh korenín až ku Grand Bazaru. Je to najväčšie trhovisko s rozlohou cez 20 hektárov, so starobylým nádychom, perfektným kaviarničkovým systémom, plazmovými obrazovkami s najaktuálnejšími informáciami a feikami všetkého druhu. Keď som sa v jednom stánku sťažovala, že chcem len obyčajnú kabelku a nie napodobeninu s nejakým logom, jeden mladý turek sa len zasmial, že všetko tu v Grand Bazare, okrem zlata, striebra sú len feiky :) Treba však poznamenať, že väčšina všetkých týchto vecí bola tak precízne vyrobená, že kvalitatívne vysoko predbiehala samotné originály. Najčarovnejšou uličkou celého bazáru je tzv. Golden street. Je to asi kilometer dlhá ulica, kde nie je nič iné, len približne 220 zlatníctiev. Úchvatných zlatníctiev. V živote som nevidela tak precízne vyrobené šperky do toho najmenšieho detailu. Keď som si vo vytržení chcela nejaké kúsky cez výklad odfotiť (viem, bol to blbý nápad :)), hneď vyletel zvnútra v panike predavač, že to nesmiem, pretože všetko sú jedinečné dizajnérske originály. A podobne to fungovalo všade inde :)
Podarilo sa mi tu aj splniť si dávny sen. Vedela som, že na týchto trhoviskách je akýmsi rituálom zjednávať cenu. Nevedela som, či to ešte tak funguje, a či nebudú mať problém s tým, že som žena, ale každopádne som to chcela skúsiť. A podarilo sa :) Najprv jemne o nejaké to euro, nakoniec som cenu stiahla na zhruba tretinu. Je mi úplne jasné, že to malo hodnotu sotva desatiny pôvodnej ceny, ale tých dvadsať minút kričania, vtipného hádania a "akože" odchádzania stálo za to :)
Istanbul je zmesou rôzneho života a mnohých paradoxov. Na jednej strane je tu silne cítiť tradičný život, vidieť ženy v burkách, v parkoch pod stromami si ľudia varia kávu, je tu veľa chudoby, decká sa vám snažia predať kopu nezmyslov, na druhej strane stretnete ženy, ktoré žijú európskym štýlom sú neuveriteľne krásne, vždy perfektne upravené, majú tu plne klimatizované električky, elektronické turnikety na zastávky. Dokážete sa tu výdatne najesť za sotva jedno euro na ulici, či ísť sa zabaviť do najvychytenejšej zbohatlíckej diskotéky, kde len vstupné je viac ako 100 euro... Sú tu nové futuristické stavby, luxusné hotely, ale aj množstvo geniálnych architektonických pamiatok, ako napríklad Palác sultánov, Chrám Božej Múdrosti, obelisky a hadí stĺp na Hippodrome, Istanbulská univerzita či Galatská veža.
Nájdete tu klasických turkov v islamskom štýle aj mladých ľudí, ktorí sa v ničom (ani v názoroch na svet) nelíšia od nás. A ak budete s domácimi komunikovať, prídete aj na to, že praví turci sú vlastne modrookí a takmer blond :)
V 41 stupňovej horúčave sme tu prežili jeden z najkrajších dní nášho života a určite sa sem chcem vrátiť a pozrieť si to tu trochu bližšie :)
