V prvom rade pravidelne každý deň športujem. Konkrétne beh na päťdesiat metrov. Raz sa mi podarí dobehnúť ten hlúpy autobus, inokedy nie. Ale ani v tejto nepriaznivej situácii nelením a aspoň si skackám pri mínus niekoľkých stupňoch. Aktívne využívam každú voľnú chvíľu. Samozrejme, cviky obmieňam podľa situácie. Skáčem aj s rukami pri tele, prechádzam sa, kľučkujem pomedzi ostatných čakajúcich a niekedy urobím dosť náročný pohyb smerom do vrecka nohavíc a skontrolujem čas na mobilnom telefóne.
Keď prifrčí ďalší spoj, tlačím sa, trepem do autobusu, odstrkujem, aby som obzrela situáciu, koľko je voľných miest na sedenie. Človek by si pomyslel: „Pche! Lenivec! Nechce sa jej stáť.“ Ale kdeže. Ja len držím miesto dôchodcom, keby náhodou nejaký nastúpil a som si vedomá toho, že nie každý mladý je ochotný vzdať sa tohto luxusu.
V škole sa aj na tretie poschodie môžem dostať výťahom. Ten nikdy prvoplánovo nechcem použiť. Jedine vo výnimočnej chvíli, ak vidím ľudí nastupovať, tak sa pridám a snažím sa využiť kapacitu výťahu.
Po celom psychicky vyčerpávajúcom dni v škole využijem poslednú energiu na fyzickú aktivitu. Nákup v Tescu takou zaručene je. Prejsť a vyhľadať všetko potrebné a odstáť si to v rade je náročné. A to najhoršie- cesta späť na internát- ma ešte len čaká! Super igelitky mi cestou poslúžia miesto činiek.
Vyšší kopec a otrasnejšiu prístupovú cestičku som si už nemohla priať. Dennodenne vypustím z úst množstvo nadávok a pohoršení, kým sa dostanem až k manželákom a potom ma aj tak čaká množstvo schodov k bloku Dé a aj napriek všetkým nástrahám musím zdolať schody až na moje poschodie, lebo k nám výťah nepremáva. Čo je na druhej strane aj dobré, lebo on aj tak funguje raz za uhorský rok a keby som bývala na najvyššom poschodí... jáááj, hrôza pomyslieť. Pohltila ma aj myšlienka trošku sa angažovať a presadiť, aby konečná 31 a 39 bola až pri nás hore, hneď pri manželákoch. Nebola som prvá a vyjadrenie Dopravného podniku znie, autobus to nevytiahne. Turistike zdar!
Okrem zdravého pohybu preferujem aj zdravú životosprávu. Strava musí byť predovšetkým pestrá. I kapusta, i paradajka, i uhorka, i vajíčko, aj mäsko nejaké a všetko pekne v jednej bagete. Po 18-stej hodine už zásadne nič nejem. Po polnoci však strácam zábrany a prepadne ma chuť buď na niečo slané, alebo na niečo sladké a niekedy sa neviem rozhodnúť, preto kompromisne ochutnám aj z toho aj z toho. Podstatný je aj pohyb na čerstvom vzduchu. Preto pravidelne za večer striedame bary.
Kdesi som čítala, že jedno objatie denne predĺži život aj o niekoľko rokov. Há! To by ste ma mali vidieť v noci, ako horlivo stískam svoj vankúš.
Ďalším dôležitým bodom je- žiaden stres! Mňa nenaštvú ani anonymy v diskusiách, ani skúška v škole, ani nikto iný. Naposledy som bola nahnevaná a hundrala celý deň, keď som zistila, že zrušili Dr. Housea. O najlepšej zábavnej relácii všetkých čias- Srdcových záležitostiach, ani nehovorím.
Tak sa držte a starajte sa o seba!;)
