Tímea Gurová
Zlatí slovenskí gentlemani
Stačil mi menej ako týždeň, aby som priznala omyl týkajúci sa slovenských mužov a po prvých dňoch v Číne môžem s úprimnosťou povedať, slovenskí muži mi naozaj začínajú chýbať.
priateľská- ambiciózna- vtipná- sarkastická- liberálna- zvedavá- úprimná- slobodná- nezručná- komunikatíva- energická- optimistická- záhadná- škorpiónska- sebavedomá- aktívna- nedôverčivá- tolerantná- usmievavá- slušná- nedočkavá- empatická- a majúca vždy pravdu...:) Zoznam autorových rubrík: na zamyslenie, Vzťahy, jemne politické, zase som sa zamiešala, my life:), Súkromné, Nezaradené
Stačil mi menej ako týždeň, aby som priznala omyl týkajúci sa slovenských mužov a po prvých dňoch v Číne môžem s úprimnosťou povedať, slovenskí muži mi naozaj začínajú chýbať.
Myslela som, že ma chytí nostalgia. Posledné dni na intráku, prvé plnenie mechov, uvažovanie, ktoré tričká mi postačí nechať v skrini. Skutočnosť je však taká, že sa normálne teším. Tento rok bol suverénne najhorší.
Dala som sa na couchsurfing. Pre menej zainteresovaných trošku priblížim. Couchsurfing je celosvetová komunita nadšencov, ktorí sú ochotní u seba ubytovať cudzincov počas ich návštevy krajiny, alebo sa s nimi iba stretnúť a ukázať im mesto z pohľadu domáceho. Nanešťastie, hostiť nemôžem, ale skoro každý týždeň sa starám o pár dobrodruhov a predstavujem im krásy Bratislavy. Už som si zvykla, že pravidelne odpovedám na otázky, prečo sa s Maďarmi nemáme radi, či je slovenčina a čeština ten istý jazyk a ako je inak možné, že jej rozumieme, až po novinku, že u nás bola nejaká revolúcia. Ale to, s čím prišiel posledný Talian, to ma naozaj dostalo :-).
Čo sa týka mojej budúcej profesie, od detstva som stále dookola omieľala jedinú vec- musím pracovať s ľuďmi. Stretávať sa s nimi, komunikovať, sem-tam odbočiť od pracovných rozhovorov. Toto leto sa mi pošťastila brigáda v internetovej cestovnej agentúre, a práve tam ma deň čo deň prenasledovala nová myšlienka- pracovať vo svojej vlastnej bubline a predstavovať si, že tento svet je plný normálnych a milých ľudí, nie je zas až tak zlé. Pracovný pomer je už rozviazaný. Ak sa náhodou v článku spoznáte, podobnosť je čisto náhodná.
Ráno som vstala ešte v pohode, cez hodinu som si už začala cítiť napúchajúce hrdlo a zo školy som sa vrátila s 38,4 C (tú guličku sa mi teraz nechce hľadať). Svojpomocne a čo lekáreň dala, som sa snažila bojovať proti začínajúcej angíne. Na druhý deň však bolo jasné, že angína je v plnom prúde a na rade len doktor a antibiotiká. Ale ako podľa mena vybrať doktora?
Dnes bol skvelý deň. Nielenže som sa po dlhom čase konečne vrátila z mesta so suchými ponožkami, ale mi aj rapídne stúplo už dosť vysoké sebavedomie.
Aj napriek mladému veku viem priam s určitosťou povedať, že budem žiť dlho.
Pravdupovediac, odpočítavam dni do mojich 21. narodením a nepísaným pravidlom som už dávno stratila privilégium kupovať dievčenské násťročné časopisy. Potrebovala som však fakt veľký plagát na dvere, aby mi z chodby neprerážalo svetlo cez sklennú výplň. V novinovom stánku sa ma pani snažila presvedčiť ku kúpe erotického časopisu, že tam zaručene nájdem najviac obrázkov. Nahé ženské na dverách? Hm...už radšej to svetlo. V tom som zazrela jeden z tých in časopisov: „3+1 super mega poster príloha!“ No, a nekúp to!
Odomkla som dvere na mojej novej internátnej bunke a najväčší šok mi nespôsobil ani tak stav mojej izby ako moji noví spolubývajúci. Hneď z prvých dverí na mňa vykukla chlapská hlava, za ňou ďalšia a z druhých dverí ďalšia. Prvé čo mi napadlo: „To snáď nie, na ubytovacom sa museli pomýliť, toto nie je moja bunka... Nemôžem predsa bývať v chlapčenskej bunke.“ Ich úsmevy sa stále zväčšovali a úvodné frázy boli tiež až podozrivo milé a ja som nevedela či sa takto tešia z nového spolubývajúceho, alebo z toho, že je ním práve žena. A potom mi to došlo. Za celú situáciu si vlastne môžem sama.