Fandím Košiciam. A keď fandím, tak skutočne fandím. Aj zakričím, aj zatlieskam, aj vyskočím, ale nikdy nikoho neurážam, len povzbudzujem. Je mi jedno či pri košickom góle kričíme desiati, alebo celá aréna. Už som preto raz schytala po hlave a aj pivom som bola obliata, ale brala som to ako daň za to, že ľudia sú všelijakí. Ľudia a nezáleží na tom či má trvalé bydlisko v Bratislave, v Košiciach či v Hornej Dolnej.
Pre istotu som si dnes sadla k viditeľnejšiemu košickému fanklubu. Nechcela som provokovať. A skutočne, všetko bolo v poriadku. Nijaké nadávky (ak sa nepočíta to skandovanie na adresu východu z protiľahlej strany), nijaké urážky od ostatných divákov. Práve naopak. Aj keď prehrávali, brali to naozaj športovo, zabávali sa, dokonca si vymieňali telefónne čísla s fanúšikmi v košických dresoch a dohadovali sa, ako si budú navzájom pomáhať zháňať lístky na zápasy. Vymieňali si šály, robili si spoločné fotografie. Jeden Slovanista dokonca skákal aj pri východniarskom zásahu. Osobne som sedela medzi dvoma Bratislavčanmi a boli veľmi milí. Akurát sa ma snažili presvedčiť, aby som zmenila svoju hokejovú „orientáciu“, ale aj to bolo v rámci vtipu.
Všetko bolo v pohode. Až na tú končiacu sa tretiu tretinu, keď sa zrejme primerane podgurážený fanúšik v bielom tričku objavil ako blesk z jasného neba. Bol len pár centimetrov predo mnou a zakričal: „Ja vám dám Košice!“ A snažil sa dostať čo najbližšie k oranžovo-čiernym dresom. Popri tom rozhadzoval päsťami a bolo mu úplne jedno koho zasiahne. Potom sa vytvoril zhluk tiel. Jedny sa pridali, iní sa ich snažili rozdeliť. Priznám sa, nebolo mi vtedy všetko jedno... Hoci sa ich podarilo rozohnať, atmosféra sa už nedala vrátiť. Práve naopak. Tí primitívnejší sa zhromaždili dolu a začali na nás nadávať a hádzať, čo im prišlo pod ruky- jedlo, poháre... Mnohí predovšetkým kvôli tomu odišli.
Aj napriek všetkému, nikdy nebudem tvrdiť, že bratislavskí fanúšikovia sú zlí, nikdy nebudem nikoho urážať a nikdy nebudem hádzať všetkých do jedného vreca. Hovorme konkrétne o tom v bielom tričku, nie o všetkých, čo práve nedržali palce Košiciam. Tak by po nás mala skákať celá hala... Rovnakých, prepáčte za výraz, idiotov nájdeme kdekoľvek. Hlavne si treba uvedomiť, že je to len šport. Ten má ľudí baviť a nie rozdeľovať. A nemôžu vyhrať všetci. Najviac sa však teším na majstrovstvá sveta. Vtedy bude jedno či hokejista hrá za Slovan, že divák fandí Popradu a ďalší pochádza z Trenčína. Všetci budeme fandiť Slovensku ;).
