Piatok večer, 21-00, s kamarátkami kráčam do jedného z barov. „Nemáš cigu?“ namieri na mňa otázku jeden z tých ťažkých hip-hoperov. „Hopy, choď kúpiť minerálku,“ preruší jeho snahu o získanie nikotínu zrejme kamarátka držiaca vlasy zrejme ďalšej kamarátke. Dnes to očividne prehnala. Situácia pred barom bola len predzvesťou toho, čo sa deje vo vnútri. So svojou dvadsiatkou na krku som sa zaradila do starého železa. Až mi bolo trápne v tomto veku trepať sa večer do baru. Medzi mládež. Už viem, ako sa cítia 50-níci, keď sa objavia niekde na diskotéke a my ich mapujeme pohľadmi. Dlho sme sa nezdržali. Na jednej strane sme si ani nemali kam sadnúť a na druhej strane sme nemali potrebu tráviť čas s takýmto osadenstvom. Niet pochýb, že neboli plnoletí a niet pochýb, že to pred sebou bolo nealkoholické pivo, voda v poldecákoch a ríbezľový džús v pohári na víno. Ale, pravdupovediac, až by som sa čudovala, keby im nikto nenalial.
Veď:
Majiteľovi je jedno kto pije, hlavne, že sa pije v jeho bare. A účty sa platia.
Prečo by im v bare nepredali, veď majú spolužiakov priamo v obsluhe.
Keď sa aj nájde problematický čašník, sám im odporučí, aby im objednal niekto plnoletý.
Niekedy je ťažké odhadnúť ich vek. Mejkap dokáže robiť zázraky a dievčatá o tom vedia.
O policajnej kontrole sa aj tak dozvedia skôr a ak by náhodou motyka vystrelila vedia, že nepili v tomto bare a toto naliate nepatrí im.
V najzriedkavejších prípadoch zaplatia pokutu 500Sk.
Aj keby im nenaliali v piatich podnikoch, v šiestom už určite.
Aj keby im nepredali v dvadsiatich liehovinách, v dvadsiatych prvých už určite.
A keď vezmú fľašku z domu, je to aj najlacnejšie!
Prístupu k alkoholu ich zrejme nedokážeme zbaviť na 100%, ale zamedziť ich výskyt v baroch (priamym zdrojom alkoholu) sa ešte dá. Tam je predsa len najväčšia slina. A koniec koncov, je toľko krásnych vecí, ktoré treba zažiť v tomto veku. Na vysedávanie v baroch majú ešte čas a spoľahlivo počas štúdia všetko dohonia.
