Moje rady nie sú vybrané z množstva rôznych kníh o pohovoroch. Sú to rady zo života, získané pri asistencii pri výbere nových kolegov.
V životopise píše klamstvá
Prvým kontaktom uchádzača o prácu so zamestnávateľom je životopis, v dnešnej dobe väčšinou štrukturovaný (profesijný) životopis. Netreba zabúdať na to, že i zdanlivo neoveriteľné informácie sa niekedy overiť dajú. Jeden z uchádzačov o miesto napísal do životopisu dvojročnú prax v známej veľkej firme. Šéf si dal tieto informácie preveriť a zistil, že uchádzač v danej firme pracoval len 4 mesiace a navyše ho odtiaľ vyhodili. Uchádzač bol napriek tomu pozvaný na pracovný pohovor. Dnes už figuruje na takzvanej "čiernej listine veľkých firiem", ktorej existencia je často spochybňovaná, no teoreticky možná.
Veď nebude stíhať
Jasná a stručná rada: Ak do životopisu píšete záľuby, nepíšte ich veľa. Platí to najmä pri uchádzaní sa o časovo náročné brigádnické pozície. Ak uchádzač do životopisu napíše, že študuje, má ženu, dve deti, navyše si robí jazykový kurz a venuje sa i mnohým koníčkom, nemusí sa to stretnúť s pochopením u zamestnávateľa.
Toho neberieme, je príliš dobrý
Každý z nás chce na pohovore zapôsobiť čo najlepšie. Spomenúť všetky svoje schopnosti, pochváliť sa s úspechmi, školou, cudzími jazykmi, prípadne aj praxou. Pravidlo "čím viac vieš, tým si lepší" však už dávno neplatí. Na jeden z pohovorov prišiel bývalý študent prestížnej zahraničnej školy, ktorý ovládal nielen to, čo bolo podmienkou pre budúceho zamestnanca, ale aj podstatne viac. Šéf ho nezobral. Vysvetlenie znelo: "Bol príliš dobrý". Mal pravdu. "Príliš dobrý" uchádzač môže mať časom podstatne väčšie nároky, než menej dobrý. A nie každý šéf znesie múdrejších zamestnancov než je on sám...
Dobrá rada na záver: Buďte sami sebou, pôsobte kľudným dojmom. Nehanbite sa opovedať "neviem" na odbornú otázku. Väčšina firiem zoberie radšej zamestnanca, ktorý vie menej a následne ho zaškolí, akoby mala medzi seba prijať zamestnanca, ktorý vie viac než šéf.
