Dnes to bude o aquaholizme!
Voda, čo zabíja...
Kampane zdravej výživy majú niekedy bizarné výsledky. Každý kto bol v USA vie, že Američania sú posadnutí pitným režimom. Kúpili státisíce plastových veľkopohárov s otvorom na boku na pitie, aby si ich mohli po ránu zobrať do auta a už cestou do práce sa nadájať do prasknutia. Médiá ich presvedčili že majú denne vypiť dva-tri ale najlepšie až päť litrov tekutín! Sľubovali: Pite, aj keď nie ste smädní a budete mať krásnu pleť, zaženiete pocit hladu, schudnete, z tela sa vyplavia toxické látky. Stala sa z toho mánia, ktorá vedie k novej závislosti: aquaholizmu!
Výraz aquaholik po prvý krát zarezonoval v súvislosti s bežkyňou Kate Moriovou. Skolabovala pri maratóne, pretože vypila toľko vody, až to jej organizmus nevydržal. Lekári jej paradoxne ako prvú pomoc podali pohár vody, pretože nevedeli, že pred tým do sebe naliala už tri litre. V nemocnici zistili, že jej z toho puchol mozog.
Podobne aj britský herec Anthony Andrews denne pil päť litrov vody v presvedčení, že mu to robí dobre na hlasivky. Pri predstavení, kde hral profesora Higginsa v My Fair Lady, ho kolegovia našli ležať v bezvedomí v zákulisí. Príčina bola rovnaká ako u Kate Moriovej.
Výživový poradca Petr Havlíček k tomu dodáva: „Nadbytok vody preťažuje ľadviny, rovnako ako jej nedostatok. Navyše telo získava vodu aj zo stravy, napríklad z varených príloh, zo zeleniny, z polievok, ale i z kávy. Každý by si mal potrebu tekutín regulovať podľa svojej telesnej hmotnosti a podľa namáhavosti práce, pohybu, podľa toho, koľko energie vydáva. Keď niekto váži sto kilo a denne vypije maximálne liter, je to málo. Ale ak sa niekto prelieva vodou a myslí si, že tým schudne, je to obrovský nezmysel. Využívajú to, že žalúdok zaplavený vodou hlási, že je plný, a tak majú menšiu chuť k jedlu. So zdravým spôsobom chudnutia to nemá nič spoločné.“
Mimochodom z vody, ale aj obľúbených minerálok, sa v nás za život naukladá viac než 100 kíl kamenia.
Tak prečo ten nezmysel do omrzenia propagujú médiá? Opýtajme sa, ktoré to sú a máme odpoveď. Sú to tie, ktoré žijú z reklamy. A obyčajná balená voda je dnes obrovský kšeft.
Stačilo ľudstvo presvedčiť, aby kupovali to, čo môžu mať zadarmo. Richard Wheatley z reklamnej agentúry Leo Burnett, jeden z otcov tohto nápadu, na prednáškach s uspokojením zhrnuje svoj životný úspech: Dokázali sme ľuďom predať pocit. A ten pocit znamená 89 miliárd litrov balenej vody ročne. To je kšeft!
Príkladom je firma Perrier, ktorá spustila absurdnú kampaň, že francúzska voda je kvalitnejšia než anglická či americká, pretože všetko, čo je francúzske, je chic! Výsledkom bolo, že kým v roku 1980 predávali dvanásť miliónov fliaš, o desať rokov neskôr predávali už sto päťdesiat miliónov. Pili ju modelky, herečky, biznismeni.... Aj Evian rozbehol mohutnú kampaň, že kto bude mať fľašu Evian-u, bude krásny, štíhly a mladý. Trendu sa chytili aj Coca-Cola, Nestlé a ďalší. Vznikli väčšie balenia vody a rôzne názvy.
„Myslím, že balená voda je karikatúrou svetovej ekonomiky, veď ľudia kupujú desiatky druhov produktu, ktorý je v podstate úplne rovnaký“ píše Charles Fishman, autor knihy Veľký smäd.
My si len pripomeňme, ako nápadne zmizli po roku 1989 z pultov našich predajní chutné a zdravé mušty, lebo boli lacnejšie, než fľaše, v ktorých boli predávané! Zmizli aj fľaše na sódovku, hoci v týchto dňoch zaznamenávame návrat tohto nápoja z našich vodovodov...
