Na nebezpečie straty právnych istôt mužov v rodinách som už upozorňoval (viď http://gustavmurin.blog.sme.sk/c/175498/Koniec-pravneho-statu-zacina-ten-policajny.html#t2 ). Najnovšie feministické zákony (najmä o domácom násilí a tzv. vykázaní) sa bez zveličovania dajú prirovnať k tým komunistickým, alebo aj Norimberským. Ide totiž namiesto rasovej, o pohlavnú diskrimináciu. Pod nátlakom feministických organizácií verejne hlásajúcich cieľ likvidácie klasickej rodiny, na nej žiaľ už začína pracovať celý štátny aparát. Výsledky sú hrozné. Tu sú tri čerstvé príklady:
1. Obeť dobre inštruovanej alkoholičky
Prvý postihnutý otec rodiny, volajme ho Jozef, roky toleroval alkoholizmus svojej ženy. Viac krát ju našiel doma s hladným osemročným synom spitú, ležiacu na zemi vo vlastných zvratkoch a moči. Inokedy zasa s vykypenou polievkou a unikajúcim plynom. O tom mal aj fotografickú dokumentáciu, ale po zatknutí sa k nim už nedostal a manželka ich našla a zničila. Vyšetrovateľov takéto veci nezaujímajú, zatknutím a znemožnením obvinenému vrátiť sa do bytu napr. po fotografie, polícia do dôsledkov vlastne pomáha týmto ženám zničiť dôkazy.
Viac krát bola v takomto stave, že s ňou nemohol syna nechať samého doma. Vzal ho so teda sebou na nočnú smenu a chlapec spal niekde v kumbále.
Prípad začal tým, že ho manželka udala, že jej dal presne 33 faciek. Malo sa tak stať doma, takže neexistovali ďalší svedkovia. Na žene neboli žiadne stopy násilia, čo je nemožné pri takej "bitke". Vzápätí ho zatkli a dali do väzby. O tri dni bolo vydané uznesenie o pribratí znalca z odboru psychológie na vyšetrenie syna. Mal byť hotový za mesiac. Jozef ostáva vo väzbe a čaká.
O tri mesiace a tri dni bolo vydané uznesenie o pribratí znalca z odboru psychológie na vyšetrenie jeho manželky. Mal byť hotový za mesiac. Jozef ostáva vo väzbe a čaká.
Jozef strávil vo vyšetrovacej väzbe 6 mesiacov. Päť dní pred ukončením 6-mesačnej lehoty vyšetrovacej väzbyuzatvorili vyšetrovanie a tým pádom mu automaticky začala súdna väzba, v ktorej čakal ďalší mesiac na súd.
Po dvoch pojednávaniach, s odstupom mesiaca a pol, ho prakticky bez dôkazov odsúdili na 2 roky väzenia. Po dvoch tretinách trestu ho prepustili s dvojročnou podmienku.
V tomto vyšetrovaní bolo hluché obdobie bez akejkoľvek aktivity dovedna ŠTYRI mesiace.
Po prepustení sa dozvedel, že jeho synovi matka hovorila, aby vypovedal proti otcovi, lebo inak by zavreli aj ju a chlapec by išiel do detského domova. Syn mu to sám povedal, keď sa vrátil z väzenia.
Manželka neplatila počas jeho väzby účty a tak po prepustení musel niekoľko desiatok tisíc korún splácať spätne ešte aj za byt, v ktorom rok nebýval.
V obvinení sa spomína aj to, že neplatil výživné. Spoločnú domácnosť však financoval z väčšej časti on, hoci manželka mala väčší plat. To že počas jeho väznenia neplatila účty za domácnosť (v ktorej naďalej býva), nasvedčuje, že obvinený o financovaní domácnosti neklamal.
2. Obeť vlastnej dcéry
Toto je ten "šťastnejší" prípad. Volajme ho František. Jeho manželka bola nejaký čas nesvojprávna, dcéru dala do ústavu pre ťažko vychovateľných, keď mala 14 rokov. Dcéra v ústave otehotnela, asi dva roky potom bývala u rodičov aj s dieťaťom. Neskôr sa živila na ulici a na dieťa si spomenula raz za pol roka. František si dovolil ju za to a jej postoj k životu a drogám nahlas kritizovať. Tak sa rozhodla pomstiť.
Dcéra s pomocou susedy Františka telefonicky udali. Do telefónu napodobňovali hlas vnučky, že ju dedko zneužíva.
Pri zatýkaní ho policajti klamali (ako je takýchto prípadoch, žiaľ, zvykom), že za chvíľu je nazad. Nevzal si ani okuliare a hygienické potreby, hoci vyšetrovateľ musel dopredu vedieť, že obvineného pošle hneď do väzby. Obvinený si teda z domu nevzal svoje okuliare a bez nich nedokázal nič prečítať. Napriek tomu mu dávali všeličo podpisovať.
Až o mesiac dal vyšetrovateľ príkaz na vyšetrenie duševného stavu obvineného.
Až po ďalších 3 týždňoch dal príkaz na gynekologické vyšetrenie vnučky (termín vyhotovenia 21 dní).
O ďalšie tri dni dal žiadosť o vypracovanie znaleckého posudku psychológa na obvineného (termín vyhotovenia za 21 dní).
V ten istý deň dal aj žiadosť o vypracovanie znaleckého posudku psychológa na dcéru - matku vnučky (termín vyhotovenia za 21 dní).
Až tesne pred termínom 6-mesačnej vyšetrovacej väzby klasické uzatvorenie spisov (väzba sa teda využíva ako preventívny trest ešte neodsúdeného muža), po ďalšom mesiaci nemal ešte ani termín súdneho pojednávania...
Dcéra sa ku koncu priznala, že ju niekto na krivé udanie naviedol. Obvineného až potom oslobodili spod obžaloby.
Počas väzby mu nastúpili ťažké reumatické bolesti na kĺboch rúk a šliach. Až dva týždne trvalo, kým sa dostal k lekárovi a ďalších 21 dní, kým mu priniesli lieky proti bolesti - išlo o úplne bežnú a dostupnú masť. Podľa ďalších svedectiev takto v našich väzniciach bežne porušujú napr. základné práva Európskej charty práv pacientov - právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti.
Vo väzení strávil JEDENÁSŤ mesiacov, v jeho procese boli počas vyšetrovacej väzby tri mesiace bez činnosti, skoro 6 mesiacov čakal v base na súd. Nakoniec sa ukázalo, že je nevinný, ale nikto sa mu neospravedlnil, ani neponúkol odškodnenie. A celý štátny aparát sa tvári, že je to normálne!
3. Matka všetko vybaví
Obvineného volajme Peter. Jeho manželka je chorobne závislá na svojej matke a nedokáže jej v ničom odporovať. Je psychicky labilnejšia, čo sa prejavuje najmä v strese. Už pred sobášom sa pokúšala o samovraždu, čo však najmä kvôli jej matke všemožne tajili, záznam vybrali aj zo zdravotnej karty
Táto svokra roky pracovala aj s týranými a zneužívanými deťmi, má veľa známostí v odbore.
Obe počkali, kým Peter skolauduje nový dom. Ihneď nato manželka vypovedala, že ho už rok podozrievala zo sexuálneho zneužívania ich detí. Dokonca pritom s ním do poslednej chvíle aj spávala, spolu normálne sexuálne žili...
Podľa inštrukcií svokry narafičila bitku, tak, aby ju deti nevideli, ale počuli, čo kričí. Následne odišla aj s deťmi z domu do útulku. Peter nevedel, kde sú a nemohol sa s deťmi ani stretnúť.
Po týždni ho nečakane zatkli. Údajne na základe výpovede psychologičky z útulku. Psycholgička však vypovedala až po jeho zatknutí.
Psychologička neskôr priniesla aj videozáznamy s "diagnostikou" detí, ktorú sama robila. V jej výpovedi sú preukázateľné rozpory v porovnaní so skutočnosťou na videozázname. Na videozáznamoch je zrejmé, že zamestnankyňa útulku si výpoveď s deťmi najprv nacvičovala mimo kamery a potom ho zopakovali pred kamerou. Pre vyšetrovateľku, prokurátorku ani súd nebolo ani toto dostatočným dôvodom na zabezpečenie diagnostiky detí v inom zariadení s inými ľuďmi, hoci o to Peter žiadal.
Vyšetrovateľka až po uzatvorenie vyšetrovania znemožňovala Petrovi aj jeho advokátovi, aby sa dostali k videozáznamom - kľúčovému dôkazu o krivom obvinení.
Diagnostiku vykonanú v útulku mala preveriť súdna znalkyňa. "Zhodou okolností" súdna znalkyňa aj zamestnankyňa útulku pochádzajú z toho istého mesta pomerne vzdialeného od Bratislavy a obe sa poznajú s Petrovou svokrou. Znalkyňa svoje závery nevedela odôvodniť na súde a neboli uvedené ani v posudku.
Petrove sexuologické a psychologické vyšetrenia potvrdili, že obvinenia zo sexuálnej deviácie sú neopodstatnené.
Počas polročnej väzby sa jeho zdravotný stav zhoršil, nebolo mu poskytnuté vyšetrenie, o ktoré žiadal a následkom je trvale poškodené zdravie.
Tu je jeho ponaučenie: "Hodnotím sa ako normálny otec, deti ma mali radi, mali sme veľmi dobrý vzťah. Ešte aj súd to skonštatoval v rozsudku, a tiež že jediný problém v našom manželstve bola svokra. Nemám ani náznaky deviácií, nemám ani žiadnu inú motiváciu zneužívať deti, nie som agresívny. Útulky bezhlavo pomáhajú vyrábať umelé dôkazy proti mužom napr. aj manipulovaním detí. Keď ich dokázali vyrobiť na mňa, keď ma dokázali vyše roka držať vo väzení, potom to môžu spraviť skoro komukoľvek. Čo je hrozivá skutočnosť! Po manipuláciách v útulkoch sa však už len ťažko niekto cez deti dopátra, aká je skutočnosť. Keď aj deti vyrastú a uvedomia si, na aké neprávosti ich naviedli, feministky už zrejme aj tak nebudú za svoje zverstvá postihnuteľné. Nedokázali by to, keby normálne fungovala polícia, justícia, alebo súdni znalci. Všetky tri zložky však v praxi považujú obvinených zo zneužívania detí automaticky za vinných a tak sa k nim aj správajú."
Feministky v útoku - máme protizákonné zákony
Všimnime si pozoruhodné rozdiely - muži obvinení z ťažkých zločinov bývajú z väzby prepustení, aby "netrpeli" (viď napríklad http://www.sme.sk/c/4226145/hrbacek-je-takmer-vonku.html ), lebo to feministiky nezaujíma. Ony chcú rozvrátiť rodinu a to sa im darí.
Muži v týchto prípadoch uznaní ako nevinní nemajú žiadnu náhradu ich nezmyselného držania vo väzbe, počas ktorého prišli o zamestnanie, rodinu a sociálne istoty. Majú zničený život, ale neexistuje nikto, kto by sa ich zastal. Naopak o takom pánovi Lexovi sa dozvedáme, že vo väzbe nevinne trpel ako Kristus (Vlado, kde ty na tie geniálne myšlienky chodíš?). Opäť pozoruhodne nerovnaký meter s tým, že na koho feministiky ukážu prstom, ten na to musí tak alebo inak doplatiť.
Za pozoruhodného mlčania médií dochádza na základe tzv. feministických zákonov k rozsiahlej kriminalizácii mužov a tak sú u nás už desiatky prípadov ich šikanovania, neoprávnenej väzby a štátnym aparátom aj takýmto spôsobom rozvracania celých rodín (viď http://gustavmurin.blog.sme.sk/c/174483/Rodina-v-ohrozeni.html#t2 ).
Feministky jasne a opakovane deklarovali svoju nenávisť k tradičnej rodine. Je preto o to nepochopiteľnejšie, ako môžu byť podporované za naše peniaze Ministerstvom práce, sociálnych vecí a RODINY SR (viď http://gustavmurin.blog.sme.sk/c/137000/Tomanova-diskriminuje-muzov.html#t2 ). Takže logicky toto Ministerstvo pracuje z našich daní na likvidácii svojho základného poslania!
V Čechách to už pochopili a preto tu ministerstvo odmietlo podporovať agresívne feministické organizácie grantmi takouto výhradou: "Projekty nemohou mít politický charakter, nesmí sloužit k propagování jakýchkoliv politických nebo ideologických cílů, včetně ideologií feminismu či maskulinismu." (viac na http://rovnopravnost.cz/zpravy/zlate-casy-konci...-1462/ ).
Tak ako existovali nacistickí a komunistickí prokurátori a sudcovia, ktorí súdili podľa nacistických a komunistických zákonov, dnes sa to znova opakuje - len s prívlastkom feministický! Tých nacistických súdili, tých komunistických sporadicky ešte súdia a tí feministickí? Naozaj toto trvalé porušovanie základných ľudských práv a desiatky, či stovky obetí ich evidentných prehmatov ostanú bez snahy o spravodlivosť a zadosťučinenie takto poníženej ľudskej dôstojnosti? Dúfajme, že nie. Prvá lastovička je na svete.
Nádej na spravodlivosť?
Na obecne známe občianske združenie deklarujúce pomoc ohrozeným deťom bola podaná sťažnosť, ktorú preveruje Odbor kontroly a štátneho dozoru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Bez toho, aby sme predvídali výsledok, berme to aspoň ako nádejnú správu, že niekto nabral odvahu sa konečne vzoprieť tejto práve sa rozbiehajúcej mašinérii paušálnej kriminalizácie mužov. Verme, že takých bude viac...
