V minulej úvahe som uvádzal hlavne čísla, na ktoré som pri štúdiu vplyvu rádioaktivity na živé organizmy narazil. Ale sú známe aj konkrétne príklady.
Napríklad Igora Kostina poslali ako fotografa, aby urobil z helikoptéry prvé zábery elektrárne po katastrofe. Zasiahla ho pri tom hneď polovica smrteľnej dávky - bez následkov.
Asi tri tisíc vojakov fungovalo ako bio-roboti v prvej línii. Povedali im, že v blízkosti reaktora môžu byť len 90 sekúnd. Ale ich akciu snímal kameraman, ktorému to nepovedali a tak tam točil, až kým sa mu neminul film... a prežil.
Do černobyľskej zakázanej zóny vypustili pred rokmi stádo vzácneho koňa Przewalského. Doteraz si tam žijú spokojne, hoci žerú trávu s vysokým obsahom rádioaktivity.
V zakázanej zóne žije pokusne aj býk a tri kravy. Nazvali ich poeticky Uran, Alfa, Beta a Gamma. Hoci sa pasú na lúkach s takmer tridsaťnásobne vyššou hladinou rádioaktivity, neboli u nich zistené žiadne následky.
Potvrdzujú to aj pozorovania z ruského Čeljabinska, kde v roku 1957 vybuchol nahromadený vysokorádioaktívny odpad vypustený z miestneho reaktora. Napriek varovaniam do zakázanej zóny aj naďalej chodili niektorí miestni sedliaci pásť kravy. A ešte aj 33 rokov po incidente bez zjavných následkov.
Ani niekoľko desiatok rokov po černobyľskej havárii sa nenašli žiadni mutanti dokonca ani u druhov, napríklad odchytených hlodavcov, kde sa vyskytujú bežne aj bez žiarenia.
Tak aké následky?
K masívnemu ožiareniu veľkého územia Európy došlo bez akýchkoľvek pochýb. Štyri roky po Černobyľe obsahovali huby v pohorí Koraple pri Štajerskom Hradci až 1000 Bq na kilo čerstvej hmoty. S výnimkou bedli jedlej, ktorá z neznámych dôvodov rádioaktivitu z pôdy neťahá.
Ale jediným skutočne masovým následkom Černobyľu bol rok po havárii pokles plodnosti kráv na polovicu. A v celej východnej Európe stúpla úmrtnosť novonarodených detí. Lenže o dva roky už bolo zase všetko v normále. Vysvetlenie? Živočíšne druhy majú dlhodobú skúsenosť s prirodzenou rádioaktivitou v prostredí a tak si za stovky tisíc rokov vytvorili účinné obranné mechanizmy. Jedným z nich je teratogénna poistka na úrovni vyvíjajúceho sa embrya. Príroda vpustí do života len odolnejšie jedince, nepoškodené žiarením, a tak vzniká rádiorezistencia prenášaná darwinovským výberom na potomstvo.
Dnes si viacerí odborníci myslia, že najväčšia škoda, ktorou ľudia z Černobyľu dodnes trpia naozaj masovo, bola chaotická evakuácia na úrovni najskôr ignorácie a vzápätí paniky. Oba extrémy vytvorili živnú pôdu černobyľskej lži.
P.S. Viac na http://gustavmurin.webgarden.cz/ v literárnom pokračovaní, ktoré mi umožňuje na túto tému mnohé dopovedať, ale na tomto blogu žiaľ túto formu nemôžem použiť.
