Ukážka z pripravovaného románu „Sami proti noci“, v ktorom sa Novinár z Hlavného mesta a miestny Farár vydajú cez hory v búrke nocou do blízkeho Mestečka. Po ceste hľadajú pomoc u rôznych jedincov i skupín, ktoré žijú v týchto horách dobrovoľne odlúčení od mestskej i dedinskej civilizácie. Po ceste si teda rozprávajú, aj sa dozvedajú, mnohé príbehy:
„Drsný kraj, drsné príbehy. Ale o miestnej povestnej krutej zime, to je snáď povinnosť, aby ste tam aspoň pár príkladmi spomenul, čo poviete? Veď tu boli zimy, keď tak nasypalo snehu, že sa decká sánkovali zo striech chalúp. A viete, že tu rastú skaly?“
„To je nezmysel.“
„Ale naopak, mráz ich vytláča na povrch.“
„No, tak dobre, ale čo už je na tom zaujímavé. Keď je zima, mrzne, aký už z toho môže byť príbeh?“
„Samozrejme, že môže... Tento príbeh je pomerne čerstvý, udial sa už v týchto nedávnych časoch nebývalej hojnosti oproti minulej biednej dobe. Potomkovia miestnych, čo si založili dobrý život kdesi v meste, radi prichádzajú aj s rodinami užiť si zimné prázdniny lyžovačkou. Tak sa niekoľko rodákov zišlo na rodičovskej chalupe zdedenej jedným z nich vysoko nad dedinou. Zakúrili si, navarili, popili – dobre im bolo. Aj lyžovačka bola vydarená. Až na tretí deň si dvaja otcovia rodín zmysleli, že zbehnú na bežkách dolu do dediny. Čo-to nakúpiť i vybaviť. A, samozrejme, že potom sadli aj do krčmy. Tam ich zaskočila tma a husté sneženie. Jeden sa rozhodol, že to nebude riskovať a prespí u blízkej rodiny. Ten druhý zobral ruksak s nákupom a vybral sa sám späť zaviatou cestou do kopcov. Aj by to zvládol, ale zo sneženia bola znenazdajky chumelenica, čo mu sypala nápory snehu do tváre, že ledva videl pred seba. Tak aj trochu blúdil. Ale vytrval, ruval sa s nepohodou krok za krokom až došiel na dohľad ich chaty. Ale to už mu došli sily. Videl nad sebou svetlo v oknách, ale už nevedel urobiť tie rozhodujúce kroky do strmého kopca. Čerstvý sneh sa zabáral tak, že tie bežky mu boli skôr na obtiaž. Ozaj, už ste sa niekedy pokúsil prejsť plochou pokrytou čerstvo naviatym snehom, že sa zabárate na každom kroku až po pás?“
„Ja nie, ale dosť som sa načítal o polárnikoch, čo také záveje zdolali. A celé kilometre.“
„To nemohlo byť v závejoch, ale po ľade. V skutočnosti každého, kto to skúsil práve tu, zaskočí, ako rýchlo sa v zápase s obyčajnými snehovými závejmi vyčerpáte a prídete aj o posledné zvyšky síl.“
„Aha, už rozumiem. Tak ten chlap zamrzol v závejoch na dohľad tepla chaty, kde ho čakali jeho blízki. Dojemné...“
„Ale čoby, veď žijeme modernú dobu. Keď pochopil, že je zle, vytiahol mobil a zavolal im. Tak sa zobrali, čo silnejší, našli ho, odbremenili od nákladu a pomohli mu do tepla.“
„No, sláva, šťastný koniec.“
„Nie tak celkom, zachránenému dali aj vypiť niečo ostré, aj ho strčili pod perinu, aby sa zahrial. A spokojne sa vrátili za stôl, kde pri kartách potichu debatovali, tešili sa z toho šťastného konca a mudrovali, čo by bolo, keby bolo. Tak si vôbec nevšimli paradoxný úkaz, že jeho srdce si od toľkej námahy a stresu tak oddýchlo, až prestalo biť. A keď zistili, že nedýcha, už bolo neskoro.“
„Fuj, teda prepáčte, pán Farár, ale niečo lepšie nemáte?“
„No, ale iste, takže preskočíme tú skutočnú príhodu, ako jedného starého mládenca našli jedno ráno susedia, ako v treskúcej zime sedí pred dverami vlastnej drevenice. Až tam došiel z krčmy bezpečne, ale už si dvere nevládal otvoriť. Zamrzol bez pomoci...“
Preruší ich miestny dedinčan: „Drsné životné podmienky robia drsných chlapov, pán Farár. Tu keď dedinu zavalil sneh, tak ste sa mohol spoliehať len na seba. A nedajbože, aby ste žili niekde na samote. Viete o tom, že u nás ešte v 30-tych rokoch minulého storočia zomrela uprostred dediny žena Amerikána s dvomi malými deťmi?“
„O tom som nepočul...“
„No chlop pošiel za veľkú vodu a nebolo o ňom znať. Nepísal, ostatní ho nespomínali. A ona sama uprostred zimy. Už ani kúriť nemala čím. Tak sa s deťmi najedli zmrznutej repy a to ich stálo život. Akosi sa im zdula v žalúdkoch...“
„Hrozné.“
„Ale také naše. Tu sa naozaj môžete spoľahnúť len na seba. A až potom na druhých...“
(pokračovanie v chystanej knihe)
