V diskusiách na mojom blogu sa opakovane objavila otázka na moju vedeckú prácu. Patrí k nej aj štúdium vplyvu rádioaktivity na živé organizmy. Kvôli tomu som musel naštudovať viaceré odborné práce a prekvapilo ma ako veľmi sa ich závery líšia od zaužívaných mýtov kampaní Greenpeace. Napríklad taký Černobyľ.
Čísla, čo nesedia
Černobyľskú haváriu v apríli 1986 máme všetci zafixovanú ako najväčšie ohrozenie nás všetkých zlyhaním takéhoto využívania jadrovej energie. V románe s názvom „Mária z Černobyľu" ruský autor uvádza až 130 tisíc obetí tejto havárie a 800 tisíc ľudí vraj dodnes trpí nevyliečiteľnými chorobami. Fakt je, že z oblasti okamžite evakuovali 116 tisíc obyvateľov a do 600 tisíc ľudí pracovalo na likvidácii havárie. Ale zamieňať evakuovaných za mŕtvych a záchranárov za nevyliečiteľne chorých?
Žiaľ aj agentúra Reuters v roku 1995 vydala správu, že v Bielorusku je touto haváriou postihnutých až 800 tisíc detí. Ukrajinská agentúra UNIAR ohlásila v tom istom roku 3,2 milióna postihnutých a 125 tisíc mŕtvych obetí havárie. Aj úrad OSN pre koordináciu humanitárnej pomoci ešte v roku 2000 tvrdil, že havária spôsobila až 11 000 prípadov rakoviny štítnej žľazy. Nič z toho nebola pravda, naopak, začalo sa hovoriť o veľkej černobyľskej lži. A tá lož neboli náhoda.
Skutočnosť je iná
Hneď po havárii bolo na podozrenie z akútneho ožiarenia sledovaných 237 osôb, len u 134 sa aj preukázalo.
Z 13-tich pacientov ožiarených smrteľnými dávkami 5,6 až 13 Gray sa transplantáciou kostnej drene podarilo zachrániť dvoch. Ostatní (hlavne operátori a požiarnici) zomreli na popáleniny, pľúcne komplikácie a zlyhanie imunity. Do dvoch mesiacov od havárie zomrelo v skutočnosti len 30 ľudí, z toho 28 na ožiarenie.
Zomreli napríklad aj rybári, čo sa v noci od rieky pozerali na ohromný svetelný stĺp výbuchu, lebo reaktor vyletel až kilometer vysoko.
Naopak, prežil hlavný vinník nevydareného černobyľského experimentu, inžinier Ďatlov. Pri výbuchu ho zasiahla dávka 390 rem. Žil ešte deväť rokov, prežil aj súd a väzenie a nakoniec zomrel na infarkt.
Vie sa aj to, že tí ožiarení, čo prežili, splodili v najbližších rokoch štrnásť zdravých potomkov.
Čo spôsobilo haváriu
Základom tzv. „černobyľskej lži" je tvrdenie, že zlyhala zmätočná ruská technika. Hoci práve Rusi sa v narábaní s rádioaktívnymi zariadeniami veľmi nevyznamenali (viď. príklad havárie ich prvej jadrovej ponorky), v tomto prípade zlyhal vedúci smeny, ktorý nariadil vypnúť všetky bezpečnostné okruhy. V tú noc bol totiž naplánovaný experiment s reaktorom. A nezvládnutie toho experimentu viedlo k tragickej havárii.
Všimnime si, že najhrozivejšie správy o následkoch havárie v Černobyľe sa objavili v západnej tlači až po roku 1989. Vysvetlenie je prosté. Ak by sa dokázalo, že reaktory ruského typu sú nebezpečné, muselo by dôjsť k ich výmene za omnoho drahšiu západnú technológiu. A tu už hovoríme o stovkách miliárd korún veľmi spoľahlivého biznisu na vládnej úrovni. Preto sa Česi bránia rakúskej škandalizácii ich jadrových elektrární. Veď, ak by pripustili pochybnosti o tom ako sú postavené, museli by zaplatiť jeden a pol násobok dovtedy investovaných peňazí za novú technológiu. A to nepočítame náklady na likvidáciu predošlej, úplne novej technológie. A pritom aj tá západná zlyháva. Lenže o tom sa bežne nehovorí.
U Rakúšanov hystéria okolo atómovej energie spôsobila, že si vlastnú jadrovú elektráreň odstavili ešte skôr, než ju spustili. Taliani zakázali jadrovú energetiku na svojom území práve v reakcii na Černobyľ. To nie je racionálne uvažovanie. To je politika - a kšeft! Aj preto sa už oplatí poslať zopár grínpísákov poskakovať pred bránami vyhliadnutej obete. Mimochodom, ak to aktivisti Greenpeace myslia vážne s ochranou ľudstva pred nadmernými dávkami žiarenia, mali by jadrové elektrárne skôr chrániť, než na ne útočiť! Ďaleko viac žiarenia sa totiž dostáva do ovzdušia klasickými elektrárňami, ktoré spaľujú uhlie a tým uvoľňujú do ovzdušia tony rádioaktívneho popola. Napríklad lignit pre grécke elektrárne je zvlášť bohatý na rádionuklidy ako 238U, 226Ra, 210Pb, 232Th a 40K. Elektráreň Megalopolis vypustí 2,5 megaton a elektráreň Ptolemais až 8 megaton takéhoto popola ročne.
Proti tomu Greenpeace neprotestuje.
Dôsledky budeme pociťovať roky
Tak sme pod umelo vytvoreným tlakom západných predstaviteľov Európskej únie odstavili dva bloky elektrárne v Jaslovských Bohuniaciach a tými to nekončí. Dostali sme sa tak z pozície krajiny, ktorá elektrinu vyvážala do situácie, kedy sme závislí na dovoze. Samozrejme, riešenie sa nájde u firiem z krajín tých vyššiespomínaných predstaviteľov EÚ.
Navyše sme prepustili aj odborníkov, ktorí tú jadrovú technológiu ovládali. A k novej sa dostaneme, aj keby sme začali hneď, najskôr až o pätnásť rokov. Samozrejme, že tak dlho naši odborníci čakať nevydržia. Odkiaľ ich teda zoberieme? No vyškolia nám ich firmy z krajín tých predstaviteľov EÚ, čo sa tak báli o bezpečnosť Jaslovských Bohuníc!
Nové jadrové bloky sa plánujú stavať v Mochovciach, ale o tom už aktivisti nejačia katastrofické predpovede. Veď to už budú stavať iste tie nejzodpovednejšie západné firmy a dobre si za to nechajú zaplatiť. Veď sa hrá o viac ako štyri miliardy eur.
Grinpísáci svoju úlohu splnili...
P.S. Vyššieuvedené fakty sú pri troche námahy overiteľné. Ale sú aj také, o ktorých sa zatiaľ nedá písať priamo. Našťastie v literatúre si autor môže „vymýšľať" a čitatelia zasa „domýšľať". Viac nájdete oddnes na http://gustavmurin.webgarden.cz/, keďže na tomto blogu žiaľ túto formu nemôžem použiť.
.
