Kto je vlastenec?

To s čím prišiel Slota a jeho verný E.T. pripomína pasáže z knihy Hlava XXII. Tam museli americkí vojaci za druhej svetovej vojny spievať národnú hymnu, keď pri obede stáli v rade na polievku, potom ešte povinne zanôtili, aby dostali hlavné jedlo a zvlášť precítene museli spievať pri šaláte. Alebo len prisahali? Mám šesť vydaní Hlavy XXII a istotu, že to tam niekde je, len to neviem napochytre nalistovať. Ak ma doplníte, budem len rád. Podstatné ale je, že je to (ako koniec-koncov celý príbeh Hlavy XXII) absurdita. V týchto dňoch sa táto absurdita v podaní takej hanby Slovenska, ako je Slota, a takého výsmechu Slovenska, ako je Rafaj, stala skutočnosťou. A sám Rafaj sa tomu aj po schválení zákona len uchechtával. Veď veselá je aj jeho zmienka, že riaditelia, ktorí nezvládnu k 1. aprílu (Dňu vtákov a globálnej hlúposti) naplniť literu tejto frašky porušia (pozor!) "Komenského prísahu"! Výzvy, aby ten nezmysel, prezident Gašparovič nepodpísal, sú smiešne. Veď on je plagátový "vlastenec", kvôli tomu, aby vyzeral svojstojne sa aj na fujaru naučil hrať! Navyše nesmieme zabúdať na alibizmus tých poslancov mimo SNS, ktorí za tento nezmysel tiež ochotne zdvihli ruku.
 Zhodou okolností v týchto dňoch navštívila delegácia Slovenského PEN Centra Srbsko. Primárne sme mali rokovanie s kolegami zo Srbského PEN Centra v Belehrade, kde bude o rok celosvetový kongres PEN International. Ale využili sme tú cestu aj na takú samozrejmosť, ako je priniesť knihy našim krajanom vo Vojvodine. Máme totiž už skúsenosť, že keď sme v roku 2004 priviezli do slovenskej základnej školy a gymnázia v Sarvaši 470 kníh najmä z produkcie vydavateľstva Mladé Letá a krátke filmy nášho člena Ivana Popoviča, tak to boli prvé slovenské knihy, ktoré od roku 1989 dostali!
 Takže aj do Vojvodiny sme nabalili plný kufor auta kníh a DVD z Literárneho informačného centra, redakcie Slovenských pohľadov, Filmového ústavu, Divadelného ústavu, vydavateľstva Marenčin PT, vydavateľstva Domov a svet, vyd. SSS a Mestskej knižnice v Bratislave. Tie sme zanechali v rámci dlhodobého projektu "Nesieme vám slovo" postupne v knižnici v Báčskom Petrovci, Mestskej knižnici v Novom Sade, Ústave pre Vojvodinských Slovákov v Novom Sade, Katedre slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove a v miestnej knižnici v Kovačici. Tieto donácie sa stretli s pozoruhodným ohlasom. Opäť sme tým zapĺňali povinnosti, na ktoré si naši domáci "vlastenci" zo SNS ani nespomenú.
 Slováci na Dolnej zemi sú tými pravými vlastencami, ktorí držia slovenskú reč i kultúru mimoriadne živými stovky kilometrov od materskej krajiny už viac ako dvestopäťdesiat rokov. A žiadny zákon na podporu vlastenectva na to nepotrebovali! Preto si myslím, že tento zákon je hlavne na podporu upadajúcich volebných preferencií príživníkov slovenského národa, ktorí si v SNS z témy vlastenectva urobili živnosť. Naháňajú si týmito prázdnymi gestami pseudo-zásluhy, čím sa z našich daní vyhadzujú nadarmo ťažké peniaze, ktoré chýbajú inde. A ktoré preflákali na svoje nástenkové a emisné "tendre". Oni sami by našej vlasti nedali zo svojho ani cent. Skôr naopak, čakajú, že si za ich vlastenecké cifrovanie budú môcť bezprácne užívať aj ďalšie volebné obdobie. Alebo sa mýlim?