Podľa The New York Times v minulom roku prekročil počet osamelých žien v USA viac ako polovinu celej ženskej populácie (51%). Osamelých mužov je približne tretina (32%). Singlisti oboch pohlaví sú najmä z veľkých miest - vedie San Francisco, v závese za ním Detroit, New York, Boston, a prvú päticu uzatvára New Orleans (viac na http://gustavmurin.webgarden.cz/ ). A samozrejme, že títo ľudia nechcú byť úplne sami a tak si zháňajú spoločnosť, ktorá nesklame - domáce zvieratá. Psy kraľujú domácnostiam v Spojených štátoch (až 21 na sto obyvateľov), nasleduje Austrália, Írsko a Anglicko. Bývalá špičková teniska Martina Navrátilová vyhlásila: "Pre mňa je rodinou môj pes."
Tento citát vystihuje veľkú a zásadnú zmenu. Celé tisícročia domáce zvieratá ľudskú rodinu dopĺňali, dnes ju nahrádzajú. Príkladom je svetoznámy milovník zvierat (a detí), ktorý si nechal kvôli tomu postaviť celú zoologickú záhradu. Vo svojich 42 rokoch spával spevák Michael Jackson so sedemnástimi figurínami. "Je to šesť dospelých a jedenásť detských modelov, pričom všetky vyzerajú ako živí ľudia," vysvetlila pre médiá jeho dekoratérka Charmian Carrová, "Michael má svoje bábky rád, dávajú mu pocit, že má spoločnosť." A my sa iste všetci zhodneme, že oproti bábkam je spoločnosť zvierat omnoho príjemnejšia a aj prirodzenejšia.
Miláčikovia pre seniorov
Najvýstižnejšie opísal vzťah k domácim zvieratám uznávaný český herec Vlastimil Brodský:
"...môj pes Hugo sa so mnou určite nebude chcieť rozviesť, nikdy sa nespýta, koľko zarábam. To je taká oddaná láska, že ju neprekoná žiadna ľudská. Je trvalejšia ako ľudská, možno práve preto, že nemôže byť racionálna. Pes je najvernejší zo všetkých partnerov."
Je dobré si uvedomiť, že populácia vyspelých štátov starne. Po roku 2000 by mal byť každý tretí občan Nemecka starší ako 60 rokov. Pri sčítaní ľudu v Čechách v roku 2001 zistili už viac obyvateľov nad 60 rokov (1 883 783), než detí do 14 rokov (1 654 869). V celej Európskej Únii by to malo byť až 100 miliónov starých ľudí, ktorí zaplavia Európu tretieho tisícročia. Logicky teda môžeme očakávať, že potreba domácich zvierat ešte stúpne. Brodský k tomu dodáva:
"Čím je človek starší, tým viac po láske túži, pretože zostáva sám a samoty sa bojí každý."
K tomu treba dodať, že pán Brodský nakoniec spáchal samovraždu, ktorú mu jeho verný psík Hugo, žiaľ, nemohol vyhovoriť.
Domyslené do konca
Áno, oproti zvieraciemu priateľstvu sú ľudské vzťahy komplikovanejšie a už staré čínske príslovie hovorí, že "najväčších sklamaní sa dožívame v rodine". Na dôchodku prichádzame aj o pracovný kolektív, kde sa môžeme niekedy cítiť ako v druhej rodine. Vzťahy s rodinou komplikujú dedičské záležitosti a tiež sa stráca kontakt s najmladšou generáciou vnúčat, ktoré už nežijú s nami vo viacgeneračných domácnostiach aké boli po stáročia samozrejmosťou. Zviera tak ostáva opätovne logickým riešením. No, ale je to naozaj to najlepšie riešenie pre budúcnosť? Veď to nakoniec môže končiť absurditami, ktorými sa na Internete prezentuje istá Dominique Lebirelová. Táto Britka tvrdí: "V dnešných časoch je veľmi ťažké nájsť si stabilný a vážny vzťah. Rozvody sú v móde, pri svadbe neraz panuje obava, či je to na celý život." S tým môžeme len súhlasiť. Ale pri skratových myšlienkových konštrukciách aj správny postreh vedie k celkom šokujúcemu záveru. Uvedená "spisovateľka na voľnej nohe" dodáva: "Zvieratá sú oveľa vernejšie ako ľudia. Neopúšťajú nás v najhoršom, nikdy nás nezradia a ich láska je bez podmienok." A logický záver? Táto pani po neúspechoch s mužmi našla náhradu vo dvoch mačkách, koze, vrane, ale hlavne - sobášení ľudí a zvierat! Nie je jediná. Pod heslom MarryYourPet nájdete na Internete desiatky web-stránok inzerujúcich takéto služby a aj akúsi farárku Matildu, ktorá je vraj rutinérkou v oddávaní takýchto nerovných párov.
Bližšie k zvieratám, ďalej od ľudí?
Svadba ľudí a zvierat sú zatiaľ skôr viac vtip, než seriózny trend. Ale v dnešnej spoločnosti prekomplikovaných vzťahov je citové naviazanie sa na domáce zviera reálnym únikom, ku ktorému sa utiekajú dnes už státisíce osamelých bežcov životom. Aj o nich Ernest Hemingway vo svojej knihe "Smrť popoludní" napísal:
"Podľa mojich pozorovaní je možné ľudí rozdeliť na dve základné skupiny: tých, ktorí sa identifikujú so zvieratami, to znamená, že sa vmýšľajú do ich situácií, a na tých, ktorí sa identifikujú s ľudskými bytosťami. Po tom, čo som zažil a videl, som presvedčený, že tí, čo sa identifikujú so zvieratami, teda tí priam profesionálni milovníci psov a iných živočíchov, sú schopní chovať sa k ľudským bytostiam ďaleko krutejšie, než tí, ktorí sa so zvieratami tak ochotne neidentifikujú."
Samozrejme, že ma hneď napadá ako veľmi sa identifikoval Hitler so svojím vlčiakom. Ale nechcem to hnať až do extrému. A vôbec netvrdím, že ak sa niekto stará o domáce zviera, nutne musí neznášať ľudí. Len ma zaráža to hrozivo stúpajúce percento ľudí, ktorí nikoho iného vo svojej blízkosti, než napríklad psa, nemajú. A pre ktorých, pripomeňte si Navrátilovú, je to zviera vážne mienenou rodinou. Kde to skončí?
