Svet miliónových diel

Slovo „auction“ sa odvozuje od slova „auctus“, čo znamená nárast, narastanie. Asi najstaršie záznamy o aukciách pochádzajú ešte z antického Grécka, cca 500 p.n.l., kedy rodiny týmto spôsobom predávali ženy (napr. dcéry, sesternice) za manželky. Predaj dcéry mimo aukcie bolo dokonca považované za nezákonné. Používala sa tzv. „zostupujúca“ metóda, čo znamená, že sa začalo najvyššou sumou, ktorá sa postupne znižovala. Pokiaľ kupec s novou manželkou nevychádzal, mohol žiadať o návrat peňazí. Výnimočne pekné ženy sa predávali za vysoké ceny. Majitelia menej atraktívnych žien museli ku svojej ponuke pridať veno alebo inú finančnú ponuku, aby nalákali kupcov.

Aukcie boli veľmi populárne aj v Rímskej ríši, kde sa začiatkom nášho letopočtu využívali najmä na predaj rodinného majetku a vojnových koristí. 

Dražby v Amerike sa datujú od príchodu prisťahovalcov na východné pobrežie okolo roku 1600, veľmi populárne sa stali počas kolonizácie. Predaj na aukcii sa stal najrýchlejším a najefektívnejším spôsobom premeny aktív na hotovosť. Dražby umeleckých diel mohli vykonávať len plukovníci americkej občianskej vojny, pričom termín „Colonel“ (v preklade plukovník) sa v USA používa pre dražiteľov aj dnes. Kladivko nehralo v procese aukcie vždy kľúčovú úlohu. Kým v Ríme dražiteľ odštartoval aukciu zapichnutím kopije do zeme, v 18. storočí sa na určenie víťaza používali sviečky. Pokiaľ ste v čase, kedy sviečka zhasla boli uchádzačom s najvyššou ponukou, vyhrali ste. Prihadzovanie bolo sťažené tým, že nikto presne nevedel, kedy sviečka zhasne.

Vznik aukčných domov

Najstarší aukčný dom vznikol vo švédskom Štokholme. V roku 1674 tu založil šľachtic a miestodržiteľ Claes Rålamb Stockholms Auktionsverk. Po ňom nasledoval Sotheby's, ktorý je dnes druhým najsilnejším aukčným domov na svete. Založil ho v Londýne v roku 1744 obchodník s knihami Samuel Baker.

Vľavo Samuel Baker, vpravo James Christie 

Jednotkou na trhu je v súčasnosti Christie's, ktorý založil v roku 1766 James Christie v Londýne. V roku 1998 kúpila Christie's spoločnosť Artémis (Groupe Artémis) za viac ako miliardu dolárov. Vlastníkom tohto holdingu je Francúz François-Henri Pinault, ktorý má okrem toho hlavný podiel v skupine podnikov s luxusným tovarom s názvom Kering (predtým PPR), ktorý zahŕňa značky ako napr. Gucci, Yves Saint Laurent, Bottega Veneta a iné. Pinault súperí s ďalším Francúzom Bernardom Arnaultom o titul majiteľa najúspešnejšej značky luxusného tovaru na svete a tiež o titul najvýznamnejšieho zberateľa umenia. Arnault predal v roku 2002 väčšinový podiel v aukčnom dome Phillips, de Pury & Luxembourg a je šéfom konglomerátu luxusného tovaru LVHM, kam patria napr. značky Louis Vuitton, Dior, Fendi, Hublot a iné. V roku 2015 investoval do nemeckej online aukčnej stránky Auctionata, ktorá sa v máji 2016 zlúčila s americkou online aukčnou stránkou Paddle8 (založená v roku 2011). Začiatkom tohto roku spoločnosť ohlásila finančné ťažkosti. Auctionata je momentálne v likvidácii, Paddle8 zachránil vklad od investorov a dnes operuje už oddelene.

Vľavo Bernard Arnault, šéf LVHM. Vpravo François-Henri Pinault, majiteľ spoločnosti Kering. 

Od svojho založenia až do 2 sv. vojny bola dominantná aukčná sieň Christie's. Sotheby's predávala najmä knihy a na predaj významných zbierok nemala dosť skúseností ani potrebnú povesť. Prvý úspech v oblasti aukcie obrazu Sotheby's zaznamenala až v roku 1913 s predajom diela holandského maliara Fransa Halsa. Situácia sa otočila okolo vojny. Kým Sotheby's kráčal s dobou, Christie's zostal konzervatívny, tradičný. V 70. rokoch 20. storočia vedenie Christie's nebolo vôbec naklonené aukcii súčasného umenia, práve naopak. 80. roky priniesli zmeny aj v Sotheby's, kedy ho kúpil Američan menom Alfred Taubman. Ten Taubman, ktorého meno je spojené aj s najväčším škandálom Sotheby's (viď nižie v časti škandál). V roku 1998 zmenila vlastníka aj Christie's. Kúpil ho Francúz, čo niektorí konzervatívni Angličania niesli určite veľmi ťažko. Obe spoločnosti tak stratili anglické vedenie a už sa k nemu nevrátili. 

V roku 1995 vznikla on-line aukčná sieň eBay, ktorá je dnes svetovým gigantom s asi 170 miliónmi registrovaných používateľov. Založil ju softvérový odborník Pierre Omidyar. Aj keď sa prevažne venuje iným artiklom, nájdete na nej aj umelecké diela. To isté platí aj pre Amazon.com, kde ale Sotheby's vidí potenciál a tak v roku 1999 vytvára partnerstvo. O rok neskôr sa spolupráca ukončuje a stránka sothebys.amazon.com dnes odkazuje už len na amazon.com. V roku 2002 Sotheby's oznamuje partnerstvo s eBay. O rok neskôr sa spolupráca taktiež ukončuje, pričom Sotheby's stráca niekoľko miliónov. Online biznis je však na vzostupe a tak Sotheby's v roku 2013 obnovuje partnerstvo s eBay, tentokrát so zameraním na prístup eBay užívateľov na živé prenosy aukcií Sotheby's.

Škandál v Sotheby's a Christie's

V roku 2000 prepukol zatiaľ najväčší škandál v aukčnom priemysle. Alfred Taubman, vtedajší riaditeľ Sotheby's , a Sir Anthony Tennant, riaditeľ Christie's, sa v rokoch 1993-1996 údajne 12x stretli v Londýne a v New Yorku a dohodli sa nevyjednávať už s predajcami o výške provízie z predaja. Šlo o trestný čin porušovania hospodárskej súťaže fixovaním cien. Nasledovala skupinová žaloba a súdne vyrovnanie, pričom podľa žalobcov stála táto tajná dohoda klientov viac ako 100 mil. dolárov.

Vľavo Alfred Taubman, vpravo Sir Anthony Tennant 

Taubman bol obvinený z organizovania kartelu a dostal pokutu 7,5 mil. dolárov a 9,5 mesiaca vo väzení, prezidentka Diana Brooksová dostala 6 mesiacov domáceho väzenia. Obe spoločnosti sa spoločne zaviazali zaplatiť 512 miliónov dolárov ako odškodné klientom, ktorí im umelecké predmety zverili do predaja alebo ich tam zakúpili v období pôsobnosti kartelu. Kompenzácia sa vzťahovala len na územie Ameriky, nie mimo nej. Sotheby's bola navyše uznaná vinnou a dostala pokutu 45 mil. dolárov (pozn. vzhľadom na ročný obrat môžeme hovoriť o naozaj ústretovej sume). Anthony Tennant z Christie's sa odmietol zúčastniť súdu v Amerike, pričom nemohol byť štátom vydaný, nakoľko cenová fixácia nie je trestným činom v Anglicku. Jeho trestom bolo následné odstúpenie od všetkých firemných a verejných funkcií. Christie's unikol trestným sankciám tak, že vyšetrovateľom odovzdal dôkazné materiály o konšpirácii. Taubman v roku 2005 odpredal svoj väčšinový podiel v Sotheby's a o 10 rokov neskôr zomrel v USA vo veku 91 rokov. Tennant zomrel v auguste 2011 vo veku 80 rokov. 

Vľavo Paul Gaugin "Kedy sa vydáš", vpravo Paul Cézanne "Hráči kariet" 

Najdrahšie diela sveta 

Donedávna bol aktuálne najdrahším dielom sveta obraz Paula Gaugina "Kedy sa vydáš?" (1892), ktorý kúpila katarská kráľovská rodina za 300 mil. dolárov. Súdny spor ohľadom provízie zo sprostredovania predaja však ukázal, že dielo sa v skutočnosti predalo za 210 mil. dolárov, čo ho v rámci rankingu odsúva z prvej priečky. Tá podľa niektorých zdrojov patrí Hráčom kariet od Paula Cézanna. Dielo zakúpil v roku 2011 taktiež Katar za 250 mil. dolárov. Iný zdroj uvádza ako najdrahšie dielo Willema de Kooninga s názvom "Interchange", ktoré sa v roku 2015 predalo za 300 mil. dolárov. Vo všetkých prípadoch však šlo o súkromný predaj. Sumy na aukciách sú síce nižšie, ale taktiež veľmi zaujímavé. Tu je zoznam aktuálne najdrahších piatich diel, ktoré boli vydražené na aukcii:

5. Jean-Michel Basquiat – Dielo bez názvu (1982) - vydražené v Sotheby's, New York, 2017, 110 mil. USD

Nový majiteľ diela - japonský miliardár Yusaku Maezawa 

4. Edvard Munch – Výkrik (1895), vydražené v Sotheby's, New Yorku, 2012, 120 mil. USD

Dielo dražil aktuálne asi najznámejší licitátor Tobias Meyer zo Sotheby´s 

3. Francis Bacon – Tri štúdie Luciana Freuda (1969) - vydražené v Christie's, New Yorku, 2013, 142 mil. USD

2. Amedeo Modigliani - Nu Couché (1917-18) - vydražené v Christie's, New York, 2015, 170 mil. USD

1. Pablo Picasso – Alžírske ženy (1955) - vydražené v Christie's, New Yorku, 2015, 179 mil. USD

Na obrázku Jussi Pylkkanen, jeden z top licitátorov a globálny prezident Christie´s 

Výsledné ceny však pre predávajúceho nie sú konečné. Aukčné spoločnosti si z tejto ceny odrátajú percentuálny poplatok, teda svoju províziu. Tá sa môže líšiť. Od roku 1980 bola zavedená aj kúpna provízia, teda poplatok, ktorý platí kupujúci. Veľkú rolu hrá aj výška záruky, pokiaľ sa na nej aktéri dohodnú. Tá určuje sumu, ktorú aukčný dom predajcovi vyplatí aj v prípade, že budú ponuky v dražbe nižšie. Aukčný dom väčšinou požaduje províziu 10-50% z ceny, ktorá prevýši zaručenú cenu.