Je to fakt dobrý pocit, keď okolnosti alebo fakty dajú človeku za pravdu po tom, čo sa uznania nedočká od ľudí. Poznám to z vlastnej skúsenosti a mnohí iste tiež. Nie som priaznivcom SaS ani ich „hurá-systému“, ktorý priniesli do slovenskej politiky. Ale keď sa na niektoré udalosti pozriem bez politickej optiky, sú často veľmi poučné a plné prekvapení. Chápem, že ak sa utrhol hoci jediný pracovník VOS a vyrobil škandál, reálne je za to zodpovedný on sám, jeho priamy nadriadený a v politickej rovine šéf rezortu. Ľudsky to samozrejme príde ako nezmysel. Myslím si, že Pán Galko nemá v Slovenskej politike dostatočnú prax na to, aby takýto stav dokázal prijať so vztýčenou hlavou. Povedal by som ako „profesionál“. Ale verím, že ho veľmi mrzelo a do dnes mrzí, že nebolo možné nikomu vysvetliť ľudský rozmer celej kauzy. To je pre mňa jasný signál, že celá vec má predovšetkým politický rozmer. Ako človek prišiel presadzovať ideály a hodnoty, avšak tieto pojmy a postupy nepatria do nášho politického prostredia. Ak ich tam niekto zbadá, vznikne z toho kauza a hlavný aktér dostane riadnu politickú príučku. Hoci aj od vlastných. Akú zodpovednosť mal vtedajší minister obrany za haváriu Slovenského vojenského lietadla v Maďarsku a smrť takmer 50 ľudí? Reálne žiadnu a ani nemohol tejo tragédii nijako zabrániť. Prišiel o kreslo a myslím, že to bolo správne gesto.
Politika je o gestách. Politika nie je o skutočných problémoch a ich riešeniach. A rovnako to platí aj globálne. Štátny smútok je politické gesto, odvolanie alebo neodvolanie ministra je politické gesto, vyhlásenie nedôvery vláde a vynútenie predčasných volieb je politické gesto. V skutočnosti však žiadna z týchto udalostí nevyriešila absolútne nič. Pravidlá odposluchov sa nezmenili, ba dokonca sa ukazuje, že možno ani žiadne odposluchy „mimo rámec zákona“ vlastne neboli. Nezamestnanosť neklesla, úplatky (nie len v zdravotníctve) fungujú ďalej, výpalné sa vyberá, autá sa podpaľujú, zahraniční investori pokračujú v investovaní odpustených daní, v Nižnej Myšli ľudia stále bývajú v provizórnych kontajnerových domoch. Politici nikdy nič reálne nevyriešili, maximálne sa dohodli, že sa niečo vyrieši. Skutočnú prácu však odvedú ekonómovia, profesionáli, analytici, lobisti iní, ktorí sa živia skutočnou prácou a nie len rečnením do mikrofónu.
Páči sa mi myšlienka, že by krajinu viedli odborníci na svoje rezorty. Zdravotníctvo skúsený lekár alebo iný zdravotník a schopný manažér, spravodlivosť skúsený a uznávaný sudca alebo právnik s manažérskymi schopnosťami, kultúru by mohol viesť známy komik, ktorý to v reálnom živote myslí vážne. Obranu generál so skutočnými zásluhami, strategickým myslením a pevnou rukou. A takto by som mohol pokračovať v ilúzii o všetkých rezortoch súčasnej Slovenskej vlády. A bolo by mi úprimne jedno, v akom klube trávia svoj voľný čas alebo s akou stranou sympatizujú ak by sa k úlohe ministra postavili viac ako profesionáli a menej ako politici. Je to príjemná ilúzia a myslím, že ešte dlho ilúziou zostane.
Ešte stále je totiž politický a ekonomický záujem viac ako skutočný život a realita bežného človeka.
