Porozprávam vám príbeh. Teda niekoľko príbehov.
Po strednej škole som sa vydal študovať na vysokú. V tom čase bola ešte povinná vojenská služba a tak som po dovŕšení 18 rokov musel príslušnej vojenskej správe predkladať potvrdenia o ďalšom štúdiu, aby ma „nepovolali“. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi úradníčka oznámila, že keby som nebol toto potvrdenie priniesol, ani by nevedeli, že som odvedený a majú ma v správny čas „povolať“. Môj spis sa totiž pri sťahovaní kdesi stratil a pri tejto príležitosti ho začali hľadať - a našli. Tak som si s iróniou v duši povzdychol, že som doplatil na svoju poctivosť. Nebyť mojej splnenej povinnosti, asi by som dnes nemal celkom pekné spomienky na vojenčinu v Martine a Michalovciach.
Život išiel ďalej a o niekoľko rokov som sa dal na podnikanie. V istom okamihu som si výnimočne nemohol splniť svoju daňovú povinnosť v plnom rozsahu a tak som si ju splnil len čiastočne a zvyšok som doplnil v ďalšom daňovom cykle. Ale doplnil. Za moju poctivosť som bol „odmenený“ pokutou od správcu dane (určite v zmysle zákona...). Tak som si s iróniou v duši zase povzdychol, že ešte že je náš daňový systém a jeho vykonávateľ taký spravodlivý aspoň pri takých sumách ako je cca 1000 EUR. Na niekoľko násobne vyššie nedoplatky či nebodaj úniky však tento systém asi prísť nedokáže, lebo sa k nim pochopiteľne nikto dobrovoľne neprizná. No všetci vieme, aj správcovia dane vedia, že sú. Ale lepší vrabec v hrsti...
Keď som si po niekoľkých rokoch zrušenej živnosti a pracovnej kariéry v pozícii zamestnanca opäť otvoril živnosť, poctivo si platím všetky odvody a poistenia. Po nejakom čase som získal istú sumu peňazí a tiež pocit, že si chcem byť 100% istý, že mám všetko za tie roky pred úradmi vyrovnané. Zašiel som do zdravotnej poisťovne, ukázalo sa, že existuje 7 rokov starý nedoplatok na poistnom, o ktorom som sa dozvedel len preto, že som navštívil svoju poisťovňu. Na moju otázku, prečo mi túto informáciu poisťovňa neposkytla, keď bola aktuálna, mi pracovníčka odpovedala: my posielame výzvu tak raz za pol roka, ale neviem, prečo Vám nebola žiadna odoslaná. Môžete podať podnet na našu poisťovňu, ale na Vašom vzniknutom nedoplatku a povinnosti ho uhradiť to nič nezmení. Už som sa ani nepozastavil nad tým, že v záujme dopátrania sa skutočnej výšky môjho dlhu som musel navštíviť 2 pracoviská mojej zdravotnej poisťovne spolu celkom 3 krát, prešiel som asi 7 kancelárií a stretol som sa snáď s celým personálom okrem generálneho riaditeľa. A ako perlička celej ságy mi prišla skutočnosť, že moje aktuálne uhradené poistné za aktuálne obdobie sa „započítava“ do obdobia, v ktorom som mal nedoplatky a akoby sa tak dopĺňa celá história úhrad. Asi začínam tušiť, prečo nie sú peniaze pre lekárov, sestry, nemocnice a záchranky, keď sa aktuálne vyzbierané peniaze strácajú kdesi v minulosti niektorých poistencov. Z čoho vyplatili teda môjho lekára (ak vyplatili), keď moje poistné sa pripočítalo do 7 rokov vzdialenej histórie (v tom období som dokonca žil a pracoval a platil odvody mimo SR)? Napriek tomuto záblesku vedenia stále nechápem, prečo bolo moje úsilie dať veci do poriadku znova korunované absurdným výsledkom s ešte absurdnejším vysvetlením.
Ako čerešnička na torte mojich príbehov je aktuálna epizóda so Sociálnou poisťovňou v hlavnej úlohe. V rovnakej dobe ako som si preveroval zdravotné poistenie, navštívil som aj pobočku Sociálnej poisťovne. Prvotná odpoveď na moju otázku, či mám všetko v poriadku bola, všetko máte vyrovnané... počkajte... , ale tu nemáte nejaké úhrady za 2005 a 2006... Nakoniec z toho bol nedoplatok viac ako 1000EUR. Znova som položil tú všetečnú otázku: akoto, že celé tie roky tento nedoplatok neevidovali, mňa na to neupozornili a dokonca mi nedávno schválili úver s tým, že ste im potvrdili, že je všetko v poriadku a nemám voči SP žiadny dlh. Odpoveď mi prišla akási povedomá: neviem Vám povedať, v systéme nám to „nesvieti“... Tak som teda svoj dlh ešte v ten deň vyrovnal a s pocitom zadosťučinenia som túto vec považoval za uzatvorenú. Až pokým mi od SP neprišlo v apríli rozhodnutie z januára o vyrúbení penále z omeškania a to vo výške oneskorene doplateného poistného. Teda viac ako 1000EUR. Mám taký pocit, že keby som sa nebol v tom vŕtal, do dnes by nikto v SP netušil o mojom nedoplatku a ja by som tak ušetril viac ako 2000EUR.
To už dnes nezistím. A tak som si znova s iróniou v duši povzdychol, že s poctivosťou asi ďaleko nezájdem, aspoň nie pred úradmi a ich neuveriteľnou a nepochopiteľne fungujúcou mašinériou. Budujú si sebavedomie na bežných poctivcoch, ktorí možno nechtiac urobili chybu a ešte sa k nej aj v podstate nechtiac priznajú. Presne ako káže zákon ich „zderú aj z kože a exemplárne vyriešia“. Avšak o tých, ktorých nedoplatky za seba alebo aj za ich zamestnancov siahajú do závratných čísel, radšej zaryto mlčia zakrývajúc tým svoju neschopnosť a neúčinnosť používaných opatrení.
Majú však jednu istotu. Na tých obyčajných ľudí to funguje...
