Niektorí ľudia majú schopnosť jednoducho prepnúť kanál alebo rozhlasovú stanicu, keď zistia, že to, čo tam práve vysielajú nie je ich štýl. Alebo si uvedomia, že je to totálna kravina alebo dokonca bohapustá lož. Prepnú alebo celkom vypnú a idú ďalej.
Keď je môj sused fanatický fanúšik heavy metalu, ale ja mám rád folk a country, sadneme si spolu k dobre vychladenému pivu a riešime naše ženy. Ja nerozumiem jeho heavy metalu a on môjmu folku. Načo to budeme rozoberať a "obracať jeden druhého na svoju vieru"? Bavíme sa o niečom, čo obaja dobre poznáme a prežívame každý svojim spôsobom. On ma síce nezavolá na koncert Iron Maiden ani ja jeho na vystúpenie Vlastu Redla, ale zavolám ho na pivo a on mňa na grilovačku. A obaja sme spokojní, akého máme dobrého suseda.
Niektorí to však nedokážu. Namiesto preladenia na inú stanicu, budú nadávať na tú aktuálnu a počúvať s nechuťou ďalej. A tí zručnejší, hejtovať na sieťach, akí sú v tom rádiu nemožní a čo to vysielajú. A treba ich zrušiť.
Keď si ich sused alebo kolega v práci dovolí spomenúť víkendové podujatie, na ktorom bolo množstvo rôznych ľudí s rôznymi záujmami a životným štýlom a na ktorom sa zúčastnil aj so svojim priateľom, odsúdi jeho a celú jeho rodinu až do desiateho pokolenia. A všetkých podobných, rovnakých a iných. Každého, kto nezdieľa jeho vlastný životný postoj a pohľad na svet.
Niektorí znesú neprijatie a akceptujú iný pohľad, názor či životný štýl. Niektorí nie. Ale sú aj takí "medzi", ktorí sa snažia, skúšajú pochopiť tých druhých. Žiť a nechať ich žiť. Naozaj úprimne. Ale niektorí sú niekedy až príliš nadšení svojim postojom a "životaštýlom", že si ani neuvedomujú, ako tým druhým tlačia na otlak. A naozaj nepríjemne.
Až jedného dňa to praskne. A stane sa niečo, čo možno považovať za jednostranné uvoľnenie napätia z frustrácie. Avšak väčšina to označí až za zločin. A možno to skutočne aj zločin je. Bolo to nevyhnutné? Áno aj nie. Áno, lebo všetko v prírode má svoje hranice. Nie preto, že sme rozumné bytosti, učíme sa a dokážeme predvídať.
Osobne považujem za mimoriadnu výhodu slobodnej spoločnosti, slobodu prejavu. Môžem sa vyjadriť alebo prejaviť, slovne alebo ináč. Slobodne a po svojom. Avšak čím unikátnejším považujem svoj postoj alebo prejav, tým viac poskytujem rešpektu tým druhým, ktorí ho so mnou nezdieľajú. Nechcú alebo jednoducho nemôžu.
Ak som ja rešpektovaný, tak všetci majú byť. Diskutujme, pýtajme sa, hľadajme cesty. Ale nebuďme vo svojej slobode sebeckí. Ak mám ja slobodu, má ju aj ten druhý. Moja sloboda je s tou jeho úzko spätá. Moja od tej jeho závisí.
Niektorí neunesú toľko odlišných názorov a niekedy aj hrubého klamstva, útokov a nenávisti. Oni nedokážu preladiť program alebo odísť do iného baru, mesta či zamestnania. Alebo jednoducho nemôžu. To nedokáže každý. Niektorí to aj skúšajú, ale je toho skrátka priveľa. A niekedy to vyzerá, že je to snáď všade.
Má byť napätie novým štandardom v spoločnosti? Vytváranie a bezohľadná prezentácia a konfrontácia protikladov, zdrojom zábavy alebo akejsi verejnej pseudo-diskusie? To predsa nie je pre každého. To neunesie každý.
Napätie sa, z času na čas, musí uvoľniť. To je zákon prírody. Sopka vybuchne, skala spadne, blesk udrie.
Ale čo my ľudia? My nie sme bezduché skaly, ktoré sa eróziou oslabia a skotúľajú sa dolu brehom hlava-nehlava. Nie sme ani sopka, ktorá výbuchom raz za sto rokov absolútne zmení tvár krajiny vo svojom okolí na ďalšie stovky rokov.
Niektorí sú opantaní fetišom slova mier. Slovo mier viselo na každej nástenke v našej základnej škole, pokým pred jej dverami a po celom svete zúrila studená vojna. Boli to len štyri písmená, nič viac. Nič skutočné, len ilúzia.
Mier nie je to, čo mierom nazveme. Mier nie je ticho za každú cenu. Mier nie je diktát zaujatého jednotlivca.
Mier je, keď si spolu dajú pivo metalista a folkáč. Mier je keď môžem prejaviť svoj unikátny postoj a rešpektujem, že nie každý s nim súhlasí. Mier je viac-menej bezkonfliktná ko-existencia rozdielov v modernej slobodnej spoločnosti. Mier je moja záhrada vedľa susedovej. Mier je, keď sa rôzni susedia zídu v jednej z tých záhrad, pojedia, popijú, podebatujú a spokojní odídu zase domov.
Niektorí to proste nechápu...
