Po ukončení prehliadky si návštevník zhrnie postrehy do niekoľkých výhrad. Prečo je v tomto svete také náročné putovať z miesta na miesto? Prečo nie je možné preskočiť nudnú časť vesmíru, ako kapitolu v knihe? Prečo nemožno navštevovať planéty podľa záujmu a nie blízkosti?
Prečo má priestor práve tri rozmery? Dvojrozmerné obrazy sú krajšie a štvorrozmerné praktickejšie. Aká logika sputnáva nekonečno do tak malého čísla?
Aký význam má čas? Prečo sa pohybuje iba jedným smerom? Čo vysvetlí jeho pomalosť, neopakovateľnosť, nezastaviteľnosť. Návštevníkovi sa metronóm nášho času musí javiť ako základný princíp nášho bytia. Iba sa nevie rozhodnúť, či je to tanec stále nových párov alebo večný Syzifos so svojou guľou.
Takto, očami návštevníka, sa môžeme dívať na internet. Je to svet, obsahujúci bilióny hviezd, zložených zo slov, obrazov a zvukov. Niektoré hviezdy svietia jasne, priťahúc milióny očí. Iné, ako napríklad tento osamelý blog, ešte nenavštívil ani jeden. Hviezdy sa spájajú významom, alebo jednosmernými, či obojsmernými odkazmi. Grupujú sa do súhvezdí portálov a galaxií sietí.
Cestovanie po internete nepozná limity vzdialenosti. Preskočiť z ľubovoľnej hviezdy na inú sa dá priamo. Problém nie je cestovať, ale správne sa pýtať. Keďže cesta v internete môže obsahovať miliardy krokov a zároveň aj iba pár, zdá sa, že internet nemá priestorový problém. Každý jeho uzol je blízko aj ďaleko odvšadiaľ.
Rovnako čas nehrá v internete rolu. Nie je to svet, v ktorom všadeprítomný chronometer oddeľuje nezmeniteľnú minulosť od neznámej budúcnosti. V internete fakty nepoznajú kauzálne reťaze príčiny a dôsledku. Nevieme v ňom rozpoznať, čo bolo skôr. Veci v ňom buď sú alebo nie sú.
Internet vznikol pred púhym štvrťstoročím. Začal pár stránkami, aby potom, v stále sa zrýchľujúcej exponenciále obsiahol väčšinu ľudských vedomostí a aktivít, zaznamenal naše myšlienky, logistiku, organizáciu, platby. Pohyby aj city. Väčšinu komunikácie.
Toto všetko zmenilo naše životy. Do internetu sa premiestnila organizácia našich životov, naša práca, trávenie času, láska aj kariéra. Sťahujeme sa tam, trávime tam polovicu bdenia napriek tomu, že tam nemôžeme dýchať, ani sa navzájom dotýkať. Pri týchto výletoch do bezrozmerna zanechávame vo fyzickom svete len svoje telá. Naše vedomie sa vracia iba občas a: spať, jesť, milovať sa.
Dnes, dvadsať rokov po vzniku prvého internetového prehliadača žije väčšina ľudstva v dvoch svetoch. O tom novom vieme iba to, že sa zväčšuje a mení príliš rýchlo, aby sme to stihli do hĺbky pochopiť a prežiť. Každé ráno sa prebúdzame do iného internetu. Nevieme, aký bude za pár rokov.
Ešte si ale pamätáme, kto ho stvoril.
