Tento doplnok bol navrhnutý bez možnosti diskusie s tými, ktorých bezprostredne mal postihovať a v je rozpore s právnym rámcom zaužívaným v rade krajín EÚ. Dá sa povedať že je návratom do stredoveku, len s tým rozdielom, že upaľovanie na hranici nahradí väzenie. Doplnok sľuboval až 8 rokov nepodmienečne . Doplnok presadila do programu parlamentu lekárska komora , ktorá aj jediná o tomto zámere vedela. Jediný poslanec, ktorý sa v predstihu vyjadril o nezmyselnosti tohto doplnku bol pán Poliačik, ktorý aj pri procedúre schvaľovania v parlamente vystúpil s proti argumentmi. Hlavne vďaka jeho angažovanosti bol tento doplnok zamietnutý. Za tento počin mu patrí veľká vďaka. V jeho vystúpení zazneli pádne a logické argumenty, ktoré nakoniec presvedčili poslancov a návrh doplnku bol stiahnutý.
Chcel by som hneď úvodom upozorniť na základnú chybu postupu pri navrhovaní doplnku. Doplnok mal riešiť hlavne postih za činnosť liečiteľov označenú ako šarlatánstvo. Riešil sa dôsledok a nie príčina.
Z pohľadu zdravého rozumu si treba zodpovedať viacero otázok:
Koho v liečiteľstve môžeme a koho nemáme označovať za šarlatána.
Aký je vzťah oficiálne uznanej medicíny a liečiteľstva
Aký je vzťah oficiálne uznanej medicíny a iných liečebných metód
Aký je vzťah oficiálne uznanej medicíny a alternatívnej medicíny.
Aké vzdelanie má mať liečiteľ, ajurvédista, čínsky lekár, homeopat atď.
Čo chápeme pod licenciou v prípade liečiteľstva, ajurvédy, čínskej medicíny a homeopatie.
V zásade sa prelínajú tri termíny – medicína , alternatívna medicína a liečiteľstvo. Gradácia je v tomto ponímaní nasledovná : existuje uznaná a štátom podporovaná medicína . Trpená je tzv. „alternatívna medicína“ a spochybňované a kriminalizované je liečiteľstvo.
Svetová zdravotnícka organizácia rozoznáva okrem oficiálnej medicíny ďalšie ucelené a samostatné metódy akými sú čínska medicína, ajúrveda , homeopatia a naturopatia. Dôležité je podčiarknuť „ucelené a samostatné“ . Všetky metódy majú spoločné nasledovné atribúty:
Majú dlhovekú tradíciu a skúsenosti
Vyvíjali sa ako nezávislé a samostatné metódy s vlastným pojmovým aparátom a metódami diagnostiky a liečby.
Používajú špeciálne a vlastné látky / lieky / a substancie.
Majú vlastné metódy vyhodnotenia úspešnosti liečby
Dajú sa študovať na vysokých školách !!!
Alopatia a homeopatia súperia o „západného“ pacienta viac ako 200 rokov, to znamená od čias, kedy lekár a farmaceut Samuel Hahnemann sformuloval základný princíp homeopatie spočívajúci v liečbe podobného podobným. Aj keď sa alopatia snaží dokázať svoju existenciu od čias Hypokrata, opak je pravdou. Tak isto ako homeopatia sa začal jej vývoj k súčasnej podobe v tom istom čase a to práve vďaka homeopatii, ktorá vykazovala už v 19.storočí vysokú úspešnosť. A práve Hypokrat je otcom myšlienky , že liečba môže prebiehať dvoma spôsobmi – liečením podobného podobným /zásada homeopatie /, alebo liečením podobného opačným /na chorobu protiliek – zásada alopatie /
V prípade čínskej medicíny a ajúrvedy sa oficiálna medicína cíti rozpačito a nazýva ich „alternatívnymi „ metódami. Je to logické z pohľadu oficiálnej medicíny , ale absurdné z pohľadu čínskej medicíny a ajúrvedy s tradíciou tisícročí.
Agresívne sa medicína stavia k homeopatii, ktorú degraduje na liečiteľstvo až šarlatánstvo. Absurdita tohto stanoviska vyplýva zo súperenia v priestore ktorý nazývame „západnou“ medicínou. Aj keď paradoxne najviac pacientov má homeopatia v Indii, kde je aj najväčší počet štúdijných možností.
Alopatia a homeopatia sú dve rozdielne koncepcie liečby. Spájať ich znamená nepochopiť podstatu a filozofiu každej z nich. Toto nepochopenie trvajúce v rôznych obmenách viac ako 200 rokov zvádza alopatiu k myšlienke „absorbovať“ homeopatiu a spraviť z nej doplnkovú liečbu alopatie. Z toho vyplýva aj snaha označiť homeopatov bez alopatického vzdelania za šarlatánov. Zabúda sa , že homeopatia sa tiež musí študovať.
Slovensko ako krajina EÚ zatiaľ skúsenosti iných krajín s homeopatiou neuznalo. Vďaka nejasnému postoju sa homeopatom skutočne môže nazývať každý , kto chce. A to už je situácia, kedy slovo „šarlatán“ priamo ohrozuje pojem „homeopat“ . Slovensko si neosvojilo skúsenosť takých krajín ako Nemecko, Francúzsko, Anglicko , Švajčiarsko a iných, kde je prax homeopata podmienená patričným vzdelaním definovaným v zákone. Naša legislatíva zatiaľ bola schopná povedať len „A“ . K písmenu „B“ sa nedostala. V našej legislatíve , v zákone o lieku je presne definovaný pojem „homeopatický liek“ . To znamená, že zákon chápe substanciu používanú homeopatmi rovnako , ako liek používaný alopatmi. A ďalej nič. Zákon nehovorí o tom , kto je homeopat , čiže odborník, ktorý pozná homeopatický liek a vie ako a komu ho predpísať. V Nemecku sa odborníci homeopati delia na dve skupiny – homeopat s homeopatickým vzdelaním a homeopat – lekár , čiže alopat s doplnkovým homeopatickým vzdelaním. Podobne je to aj v iných krajinách. Ponecháme bokom konflikt metód a filozofie liečby. Podstatné je, že vždy je prítomné vzdelanie ako podmienka.
Vzdelanie je podmienkou aj u ďalších dvoch metód –čínskej medicíny a ajúrvedy. Vzhľadom na pôvod metód / Čína a India / sa najkvalitnejšie vzdelanie dá získať v krajinách pôvodu. Ako dôležitú okolnosť by som tu uviedol, že ani v jednej z nich nie je podmienkou absolvovať alopatické vzdelanie a nik to ani nevyžaduje. Je to logické, vzhľadom na absenciu alopatie počas tisícročného vývoja týchto metód.
V prípade homeopatie táto logika zlyháva. Používa sa argument, že o ľudskom tele a chorobách má jediné správne vzdelanie alopat. Preto aj homeopat musí byť logicky alopat. Tu chcem znovu pripomenúť , že hovoríme o dvoch SAMOSTATNÝCH a UCELENÝCH metódach liečby , nie o jednej /alopatii/ ktorá má doplnkovú metódu/ homeopatiu /.
Homeopatické vzdelanie je v dnešnej podobe pomerne náročné. Vie to len ten, ktorý toto vzdelanie absolvoval. Pretože zo zákona na Slovensku takáto požiadavka nevyplýva, je aj vzťah k homeopatickému vzdelaniu rozpačitý až negatívny. Zjednodušený prístup viedol k tomu, že tí alopati , ktorí chápu , že homeopatia nie je blud a šarlatánstvo môžu získať „vzdelanie“ krátkodobými kurzami . Pri pohľade na zoznam lekárov – homeopatov je tento fakt evidentný. Žiaľ nie je správny. Znovu chcem zdôrazniť, že samotná filozofia liečby, chápanie choroby , stanovovanie lieku a iné je u homeopatie v priamej opozícii alopatii. Takéto chápanie škodí homeopatii a nepomáha alopatii .
Ako zhrnutie uvedeného vyššie je potrebné zdôrazniť a navrhnúť nasledovné.
Slovensko by ako krajina EÚ mala jednoznačne definovať miesto a úlohu vzdelania všetkých tých, ktorých označuje za liečiteľov v záujme samotných pacientov.
Objektívnym a nezaujatým spôsobom by sa malo definovať spoločné a rozdielne v uplatňovaní objektívne existujúcich a historicky podmienených liečebných metód .
Presne stanoviť podmienky kto je oprávnený a za akých podmienok môže takúto činnosť praktizovať.
Ak necháme na potenciálnych pacientoch vyhodnotenie výkonu čínskeho lekára, ajúrvedistu , alebo homeopata podľa kritérií „šarlatán“ alebo nie ,alebo postavíme túto činnosť mimo zákon, hrozí ešte väčšie utajenie potenciálnych ozajstných šarlatánov a ohrozenie života a zdravia pacientov. Čím priehľadnejšie a presnejšie bude táto činnosť definovaná , tým úspešnejšia bude aj potenciálna liečba.
Haas Miloslav
