Uveďme veci na pravú mieru.
V prvom rade, nikto nič nenapráva a už vôbec nie platničky. Nie je fyzicky možné sa k nim dostať, sú uložené v medzistavcových priestoroch a chránené vrstvami väzív, svalov a kože. (Anatómovia odpustia zjednodušovanie).
Správnejší názov je uvoľňovanie. Čo sa pri uvoľňovaní deje? Jednoduchými a bezpečnými technikami sa uvoľňujú medzistavcové priestory, doslova sa zväčšuje ich objem a do takto vzniknutého priestoru sa naspäť sťahujú roztlačené platničky. Ustúpi útlak nervových koreňov a väčšina bolestí zmizne okamžite a zvyšok do jedného dvoch dní, keď sa revitalizujú nervové vlákna. Okrem toho sa razantne zlepší mechanická pohyblivosť chrbtice, pretože odstránené blokové postavenia stavcov už nebránia voľnému pohybu, takisto torzia o 1-2 cm dlhšej chrbtice je lepšia ako kratšej.
Čo sa týka rizík, tie závisia od aktuálneho zdravotného stavu, genetiky, vývojových procesov, anatómie, fyziológie a v neposlednom rade od schopností a kvalít terapeuta. Nie je samozrejme možné ich bagatelizovať, ale ani preceňovať. Každý človek by si mal v prvom rade uvedomiť, že uvoľňovanie chrbtice je razantná metodika a mal by sa ňu cítiť a zároveň dôverovať terapeutovi, ktorého si na základe referencií vybral.
Ak sa rozhodnete pre túto formu terapie a zaujíma Vás, ako často ju absolvovať, mal by ste vedieť, že je to prísne individuálne. V akútnych prípadoch je potrebné aj 3 krát za týždeň, aby poškodené tkanivo malo šancu regenerovať, v chronických prípadoch je zasa spočiatku potrebné uvažovať o týždňoch ako o odporúčanej časovej jednotke.
V ostatných prípadoch stačí raz za mesiac, za dva, podľa toho, ako sa kto cíti a koľko mu aktuálne život NALOŽIL NA CHRBÁT :)
Bez ohľadu na to, akú terapiu sa rozhodnete absolvovať, zverte sa do rúk človeku, o ktorom viete, že je dobrý v tom, čo robí. Pretože mať certifikát alebo vzdelanie je jedna vec a byť dobrý v praxi, je vec druhá.
Roland Habara
