Kde sú tie časy...dnes?...klávesnica a ťuk ťuk ťuk...
Za ten rok som už skomolil viac ako 30 článkov (nie je to veľmi veľa, ale zasa kvantitu vyvažujem kvalitou d;o) ), z ktorých jeden prekročil v čítanosti hranicu 4000, jeden 2000 a tri 1000. No a tie ostatné sa k týmto číslam aspoň snažia priblížiť... :o) Teší ma aj to, že som bol inšpiráciou, vďaka ktorej sa do rodiny blogerov zapojili ďalší dvaja členovia. Akurát ma mrzí, že som toho nenapísal viac. Buď som nemal čas, alebo techniku (o mojom počítači a jeho neschopnosti ostať bez poruchy aspoň týždeň už kolujú legendy...). Možno sa to teraz zmení. Dúfam. Apropos, teraz. Podarilo sa mi presedlať na zahraničný server (odchádzam so štatútom politického emigranta), takže moje články už nebudú len o veciach, ktoré mám rád, ale aj o tých, čo rád nemám (napríklad práca a umývanie riadu...). Respektíve ak nejaké články budú. Uvidím, či sa mi ešte bude chcieť písať, alebo to definitívne zabalím a prejdem na český blog. Veľa skalných fans aj tak nemám, takže to až taká strata pre svet nebude... d:o) Záverom by som chcel poďakovať Peti za jej absolútne neobjektívne a nekritické hodnotenia, Kuzimu (si nečakal, čo?!) za to, že bol - a dúfam že aj stále je - prvý stály čitateľ, no a nakoniec Kike, ktorá mnou pohla, keď sa mi už nikam ísť nechcelo. No a samozrejme sebe, že som so svojim vírom myšlienok vydržal až doteraz, čo je fakt výkon... >:oD P.S.: Budem musieť začať hľadať slová bez vokáňov, pretože tí Česi jedni zapraskaní ani za ten svet nevedia na klávesnicu namontovať to naše skvelé a jedinečné písmenko! >:o)
