Momentálnym povolaním cestovateľ, inak absolvent medzinárodných vzťahov a žurnalistiky. Tento blog slúži hlavne ako súkromný zápisník dojmov z mojej cesty okolo sveta, o ktorej sa podrobnejšie dočítate na stránke www.hahatrip.wordpress.com. V sekcii "Veľmi staré články" zase nájdete moju dávnu tvorbu, ale pre momentálnu misiu tohto blogu nie sú veĺmi relevantné, takže vstúpte iba v prípade veľkého záujmu. :) Zoznam autorových rubrík: Veľmi staré články, Nezaradená, Cesta okolo sveta
Druhý príbeh nás zavedie do prímorských miest Valparaíso a Viña del Mar, kde sme sa zotavovali z dozvukov santiagskej lúpeže. Je to príbeh dvoch ľudí a jednej slávnosti v meste, ktoré, zdá sa, má napriek členstvu v elitnom klube svetového dedičstva svoje najlepšie roky už za sebou.
Myslím si, že každý cestovateľ prežíva svoju cestu ako jeden veľký príbeh zložený z mnohých malých príbehov. Z príbehov, ktoré nepochodujú v úhľadnej rade za sebou, ale ktoré sa navzájom ovplyvňujú, prelínajú a miestami dokonca splývajú. Náš prvý príbeh začína aj končí v Santiagu de Chile, hlavnom meste najvyspelejšieho štátu Južnej Ameriky. Je to príbeh dvoch tvárí ľudskej povahy - tej súcitnej a tej podvratnej, ako aj príbeh nekonečnej ľudskej vynaliezavosti.
Cesta okolo sveta je jedným z najčastejších prízrakov, ktoré opantávajú mysle ľudí už od čias kedy zistili, že svet sa dá skutočne obísť. Kedysi bola takáto výprava veľkým počinom samým osebe a každé úspešné obkrúženie sveta sa dostalo do histórie. Dnes už to ale také náročné nie je, a tak svet križujú snáď tisíce moderných nomádov. Každý z nich si pritom hľadá čo najoriginálnejší príbeh, ktorým by v putujúcej mase vynikal. Poetická duša by takýto príbeh nazvala osobným, a ja práve začínam ten svoj.
Keďže celý mesiac sme v škole usilovne trénovali glosovanie, napadlo mi, že dám výsledky svojho snaženia k dispozícii čitateľskej verejnosti. Veď keď už som niečo krvopotne poskladal, nech si to aj niekto prečíta. A teda aspoň sa na mojom, v poslednom čase zanedbávanom blogu bude niečo diať. :D Keďže ide o celomesačnú činnosť, témy sú už trochu staršie. Preto ku každej glose prikladám aj niečo k udalosti, na ktorú reaguje. Keby už náhodou niektoré udalosti zapadli prachom dejín...
Nie, reč nebude o žiadnom bačovi z Liptova, a takisto ani nezalovím v spirituálnych vodách. Dnes totiž navštívime kraj pod Troma Korunami, hýriaci farbami lúk a polí Zamaguria. Tiché šumenie lesa a horských poľán v kontraste s divokým Dunajcom a ostrými skalami. A nad tým všetkým pokojne sa vznášajúce biele chumáčiky nebeských ovečiek...
Česká republika pristúpila k Charte na ochranu regionálnych a menšinových jazykov. Ako priamy dôsledok sa v rámci jej napĺňania začali meniť názvy obcí a úradov na dvojjazyčné tam, kde daná menšina dosahuje aspoň 10% počtu obyvateľstva. Na prvý pohľad nič zvláštne, ale na ten ďalší už možno spozorovať zopár zaujímavostí o myslení väčšinovej časti z národa našich českých bratov.
Tento týždeň sa v Turecku konali parlamentné voľby. Vyhrala ich strana terajšieho premiéra, takzvaní islamisti. Pre Európu paradoxne dobrá správa. Paradoxne preto, že v našich končinách sa pojem islamisti spája s radikalizmom a protizápadnými postojmi. V Turecku je to však naopak. Tu sú omnoho radikálnejší a protieurópski nacionalisti a sekularisti. Túto stranu totiž volia aj sekulárni obyvatelia Turecka, Kurdi, no hlavne väčšina mladých. Títo islamisti totiž presadzujú slobodnú prezentáciu viery (takže napr. zrušenie zákazu šatiek na školách a v úradoch - skôr ako budete rozhorčení, porozmýšľajte, či dnes u nás niekto zakazuje nosiť krížiky na krku), ďalej demokratizačné reformy a zastávajú jednoznačne proeurópsky postoj. A tu sa dostávam k jadru veci. Ako je to naopak, ako je to u nás?
Počas dnešnej noci sa v Bratislave rozbehla najväčšia reorganizácia dopravy od zmeny petržalských liniek v roku 2005. A treba veriť, že to značí zmenu k lepšiemu...
Dôkazov o tom, že som neskutočný moták a absolútne nepraktický človek, je na svete iste mnoho. Aj táto epizódka by mohla byť jedným z nich. Ale hneď na úvod podotýkam, že sa cítim ako obeť a zmiatol ma systém... :)
Začnem snáď tým, že po dlhšej odmlke opäť zdravím. Tentokrát bude reč o tom, čo sa deje v meste hriechu, keď doň zavíta osoba formátu môjho jediného brata (volajme ho Bubu). Neviem čím to je, ale všade kde sa ocitne, tam to žije. :D
Prednedávnom som videl naživo smrť. Ale nič zvláštne. Len sa tak o mňa obtrela. V podstate som si to ani nestihol uvedomiť. Ale tá smrť mohla mať ďalekosiahle následky. A tiež nemusela. Ale mohla...
Dnes je 28. október. Čo to znamená? Okrem toho, že dnes je sobota, je aj štátny sviatok. Všade vejú vlajky a visia zástavy. Na námestiach sú zhromaždenia a k sochám sa kladú vence. Sú to české vlajky a zástavy, české námestia a české sochy. Je to český sviatok. Dnes vznikla Československá republika. Česi sa čudujú, že Slováci majú len sobotu...
Myslím, že mnoho študentov - vyhnancov a votrelcov v cudzích mestách (prípadne dokonca štátoch) to pozná. Miestna/cudzia stanica, plný batoh všeličoho možného (často nemožného), skoré ráno/neskorý večer, neohrozený postoj s lístkom v ruke, pripravený na veľký boj o posledné miesta na sedenie. Jednoducho - cesta za vzdelaním, prípadne domácim koláčom...
Čas plynie rýchlo, no a na blogu samozrejme ešte rýchlejšie. Akoby to bolo len včera, čo som sa odhodlal napísať prvý článok. A pritom je to už viac ako rok. Preto nastal čas trochu bilancovať.
V minulom článku z tejto rubriky som čo – to načrtol o dopravnej situácii na Ukrajine. Dá sa to zhrnúť jedným slovom – chaos. No a život ľudí v tejto krajine sa neveľmi líši od života na jej cestách...
Vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi sú vraj teraz dosť nahnuté. Neviem, ja na Maďarov ťažké srdce nemám a podľa posledných skúseností ani oni na mňa (dúfam, že ani po tomto článku...). Dokonca mám pocit, že tí zlí záškodnícki Maďari sú celkom fajn. Aspoň tak fajn, ako nenápadný kus slovenskej (a o hojne väčší kus maďarskej) zeme schovaný medzi juhovýchodnými horami a kotlinami. Kus zeme, na ktorom som prežil dva dni. Planiny Slovenského krasu...
Dnes si pripomíname 62. výročie SNP. Je vcelku podivuhodné, ak túto udalosť predstaviteľ vládnej strany označí za útok proti slovenskej štátnosti. Vraj z hľadiska boja proti nemeckým okupantom a fašizmu sa to dá označiť dokonca za vlastenectvo, ale nemožno súhlasiť s tým, že povstali proti vlastnému štátu. Rozoberme si tento výrok trochu podrobnejšie...
Práve mám za sebou dlhé dva týždne na Ukrajine a ešte dlhších 5000 km najazdených na jej cestách a železniciach. Prvý z článkov o tejto krajine teda bude o doprave...
Na horách človek zažije mnoho čudesných vecí. Stavanie snehuliaka z júlového snehu, let časom obehnutím obyčajného hraničného kameňa, nočné rande s medveďom a neuveriteľne hlučnými ježkami, alebo zistenie, že naozajstné tiché ticho nie je len utópiou. Jednou z týchto čudesných vecí sa stala aj tatranská púť, ktorú sme ja a moji kamaráti šťastlivo prežili v sprievode priam mysteriózneho sledu udalostí...
Predvčerom sme oslavovali sviatok sv. Cyrila a Metoda. Náš štát sa hrdí, že stojí na základoch (aj) cyrilometodskej tradície, myslíme si, že naša kultúra je založená práve na tejto tradícii. No je to naozaj tak?
