Slunce zapadá nad Atlantidou...
Európa sa prebúdza do nového rána. Píše sa prvý september. Hitler a Stalin drvia Poľsko. Na obed už padá západná Európa, ostala posledná bašta demokracie, Británia. Pod žiarou popoludňajšieho slnka sa vzduchom preháňajú smrtiace lietadlá. K večeru to Hitlera už nebaví. Zunoval sa mu partner z rána, a tak podpaľuje a ničí Sovietsky zväz. S nástupom krvavej oblohy si Japonci prevetrávajú leteckú taktiku. Posielajú Američanom pár zaľúbených pozdravov. Slovensko posiela vyhlásenie vojny. V USA márne lupou hľadajú tú veľmoc. Prichádzajúcou nocou sa rozlieha beznádej.
Pod rúškom tmy miznú Židia. Odohrávajú sa urputné boje, ohne horia na sovietskom vidieku. Vidiek bojuje za diktátora, ktorého prednosťou oproti druhemú je to, že vie po rusky. K ránu horia ohne inde. Priamo pod Fuhrerovými dverami. Bomby zdravia Berlín a Tokio. Karta sa začína obracať.
Kohút kikiríka nad Stalingradom. V Tichomorí je odliv. Tiene kráčajú hmlou. Sloboda postupne víťazí. Niekde naozaj, niekde sa tak iba tvári. Obed pristihol Nemcov v totálnom ťažení. Totálnej snahe. Totálnom zlyhaní. Kliešte sa začínajú uzatvárať. Nevidel snáď Hitler niekde tento obraz? Ale áno, vtedy keď priťahoval v kliešťach ČSR. Je jasno. Napriek tomu je ťažké kdekoľvek nájsť aspoň pár žijúcich Židov. Anna Franková dopísala svoj denník. Ani ju už nikto nenájde. Zvečerieva sa. Opäť. Tentoraz sa však zmráka nad nenávisťou.
Guľka v hlave končí trápenie. Európa opäť dýcha. Nie nadlho, čaká ju klinická smrť. Už zajtra. Blíži sa búrka. Hromy udierajú obrovskou silou, žiara je oslepujúca. Hirošima a Nagasaki už nebudú ako predtým. Cisár o pár minút podpisuje kapituláciu pri zapadajúcom slnku. Jeho zem je na kolenách.
Opäť tma. Ľudia oslavujú. Niekto sa vracia, no mnohí opäť miznú. Vlaky na Sibír sú plné. Končí sa druhý september. Víťazstvo je omamujúce. Nikto nevidí, čo sa deje. Je až priveľa hrdinov. Tma hustne. Nastupuje nové zlo, červená sa valí ulicami starobylých miest. Prvé lúče dopadajú na ostnatý drôt...
