Nečítať

Bol som upozornený na to, že dlho som nenapísal žiadny blog. Najprv som to neriešil. Musí predsa prísť inšpirácia, aby som mohol niečo napísať. To sa nedá, aby som písal niečo za každú cenu. Aby som to celé silil. Aby som tlačil na pílu. Naliehal sám na seba. To sa tak nerobí do psej matere.
No ale žiadna inšpirácia neprichádzala. Čakal som ju. Dvere do bytu odomknuté, okná otvorené. Uši a oči tiež. Ak by náhodou chcela prísť. Ale nič neprichádzalo.
Očakával som nejakú prevratnú a nesmierne zaujímavú myšlienku. Niečo, čo by ľudí vtrhlo do napínavého čítania. Čo by ich zaujalo.
Očakával som, že napíšem niečo, čo, keď dočítajú, tak budú tak obohatení, že z nich budú nové ľudské bytosti. Že im to zmení ich životy navždy. Že ovplyvním celú planétu a vďaka môjmu novému videniu života sa zajtra zobudím do nového sveta.
Revolúcia by totiž prebehla v noci. Ja sa jej nezúčastním. Som totiž unavený z písania blogu na silu. Ja pôjdem spať.
Chcel som niečo napísať. Áno presne tak ako čítate. Veľmi som chcel. Chcel som to tak veľmi, až to je celé o ničom. Nedá sa to nielenže čítať, ale nedá sa na to ani len pozerať.
Predpokladám, že budem teraz upozornený na to, aby som blog nasilu už nikdy nepísal.
Idem spať a očakávať, či sa udeje nejaká revolúcia...