Adrian Hadvig
Skúsenosť so slovenským súdom II
Zábava pokračuje. Nepoľavujeme. Nezastavujeme. Ideme ďalej...
Občas si doma napíšem úvahu. O čomkoľvek. Rozhodol som sa s nimi takto podeliť :-) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Zábava pokračuje. Nepoľavujeme. Nezastavujeme. Ideme ďalej...
Súd na Slovensku je... Začal by som jeho hlavnou a asi aj jedinou funkciou, že ho vôbec máme. Že ho máme vôbec...
Pred mesiacom sme boli počas sviatkov navštíviť rodičov. Klasika. Vymenili sme si darčeky a strávili spolu nejaký čas.
Práve upečený čerstvý a chrumkavý blog o ničom. Neoplatí sa vám to v žiadnom prípade čítať. Varoval som vás.
Žila si úplne obyčajný život s obyčajným povolaním a s obyčajnými povinnosťami. Tak jednoduchý všedný život. Tak praobyčajný život. Chodila si do práce, starala si sa o chod domácnosti a o svoje deti.
Ty si to urobila celé zle! Ty si to úplne pokazila. Porušila si všetky predstavy o tom ako sa to má robiť. Ako sa to má udiať. Ako to všetci očakávajú. Nie, takto sa to veru nerobí.
Opäť sa raz moje myšlienky zhmotnili. Vyšli priamo z mojej hlavy do môjho mobilu a odtiaľ sa vyliali priamo na sme.sk, aby ste ich vy mohli nasať do svojich hláv. Úvodom. Mojim cieľom nie je sa sťažovať alebo poúčať...
Podľa môjho skromného úsudku si myslím, že akákoľvek ľudská vlastnosť sa nedá ohraničiť vekom, pohlavím alebo napríklad vrstvou.
Teplo mám rád. Slnko sa mi prijíma o niečo ťažšie. Nikdy som mu nejak neholdoval. Ale nejak som ho prijal za svoje.
V mojom svete pravda je. Ak je raz biela, tak zostane bielou. A bielou bude navždy. Je to veľmi jednoduché.
Dnes som si opäť uvedomil jednu vec. Teda uvedomil som si ju dávnejšie, ale dnes som sa v tom utvrdil. Toľko som to v sebe pestoval, až som si vytvoril svoj vlastný predsudok.
Mám najťažšie obdobie v mojom živote. Nikdy som ťažšie nemal. Ledva chodím po tomto svete. To je dôvod, prečo píšem tento blog...
V mojom poslednom blogu som si robil v podstate srandu z využívania slabších ľudí tými silnejšími. Písal som, že sa dá existovať v takej úžasnej spoločnosti ako je tá využívačná, aj keď ste tým najslabším hráčom...
Ono je pekné ich mať. Mať potreby. Rôznorodé. A najlepšie je ich mať pripravené neobmedzené množstvo...
Ó, bože, aká je dnes rýchla doba. Čo by som dal za to, aby som mohol žiť pred stáročiami. Ráno vstanem. Je január a vonku treskúca zima. Čo čert nechcel, budím sa do pekne vyhriateho bytu.
Pozornosť zamestnávateľa a nadriadených je namierená všade, len nie na spríjemnenie pracovného prostredia zamestnancom. Za to majú u mňa veľké mínus, a keďže majú oni na háku mňa, tak začínam mať aj ja ich.
Je 01.02.2016 a až pred pár dňami sa potreby hypertéky vyčerpali na sto percent. Keď som sa na refinancovanie starej hypotéky vrhol na vlastnú päsť ani mi nenapadlo, že bude okolo 70 situácií, ktoré budú vyžadovať moju aktivitu.
Plne sa stotožňujem s chronicky známym menej je niekedy viac a ja dopĺňam, že menej je takmer vždy viac...
Refinancovanie som si vybavil sám. V banke, ktorú som si ja vybral. Produkt, o ktorý som mal záujem, som aj dostal a som s ním spokojný, ale už aj tak zložitý proces neustále komplikoval ĽUDSKÝ FAKTOR