Potrebujem to dať von. Vyrozprávať sa. Vykričať to celému svetu. Ráno ledva vstanem z postele. Nič ma nebaví. Cez deň mám aj dobré chvíle. Zabudnem na starosti. To však je len dočasné. Potom padám na hubu. Neviem sa pozviechať. Nevládzem. Vidím všetko čierno. Takto sa to otočí počas dňa viackrát. Menia sa mi veľmi nálady. Ako keby som bol tehotný. Som náladový.
Nečakal som, že by sa mi niečo také mohlo teraz prihodiť. Áno, očakával by som, že niekedy by sa to stať mohlo. Kameň úrazu je práve v tom, že som to neočakával teraz. Nebol som na to preto pripravený. Nebolo to prečo očakávať, veď všetko bolo v najlepšom poriadku. Nebola žiadna predzvesť, že by sa malo niečo takéto prihodiť.
Som veľmi sklamaný. A ešte to za akých okolností sa to udialo. Vrhá to čierny tieň na celú situáciu. Neviem ako sa z toho dostanem. Ako to zvládnem. Či to vôbec zvládnem. Mám chvíle, že by mi bolo príjemnejšie nebyť. Keby som nebol, tak by som sa cítil lepšie. Užíval by som si to.
Lenže som.
Teraz, keď som sa už takto mohol vyrozprávať, tak mi je už trochu lepšie. Možno je veľa ľudí, ktorí zažívajú niečo podobné. Niečo tiež také bolestivé. A tiež nevedia, čo teraz robiť.
Tak ja mám aj riešenie. Je kruté, ale pravdivé. Tým riešením je ČAS.
