No Fúj, žiadny priestor pre sebarealizáciu. Iba vstanem a mám teplo. Všetko je tak rýchlo, ba až hneď. Viac vyzlečený ako oblečený púšťam vodu z vodovodu. Tá hneď tečie. A celé hektolitre. Pozor! Hovorím o teplej vode. Umyjem sa. To bolo v kúpeľni. Prechádzam do kuchyne. Asi sa z tej rýchlej doby zbláznim. Neverili by ste. Tam tečie voda tiež. Rovnako neskutočne rýchlo. Trochu z nej stíham zachytiť do rýchlovarnej kanvice. Doba je rýchla. Kanvica je okamžite plná. Stlačím gombík a voda sa hneď varí. Naozaj sa už všetci načisto zbláznili? Žiť v takej uponáhľanej dobe? Nie, takto to nechcem. Správne to má byť nasledovne.
Je päť hodín ráno. Zobúdzam sa. Vonku je treskúca zima. Vnútri tiež. Budím sa do izby, kde sú mínus dva stupne. Ako pred stáročiami. Po desiatich minútach je petrolejová lampa zapálená. Naobliekaný sa oblečiem ešte viac. Obúvam si príjemne zamrznuté dreváky a idem von po drevo. Do starého popraskaného prúteného koša ho vyhrabávam z metrového snehu. V desiatych vrstvách oblečenia vchádzam zmrznutý do chalupy s omrzlinami. Prichádzam ku kachliam, do ktorých dám triesky, ktoré som večer hodinu pripravoval. Zapaľujem ich a už o hodinu je v miestnosti príjemných 6 stupňov. V okolí kachieľ. Beriem starý keramický krčah a idem po vodu do najbližšieho potoka. O dvadsať minút som naspäť. S dvomi litrami vody. Prihadzujem ďalšie triesky do pahreby, aby som zachránil oheň, ktorý už dohorieval. Beriem starý kovový hrniec a lejem do neho vodu. Dám ju variť. Zvarená je dnes rýchlo. Pätnásť minút a voda vrie. Včera to trvalo pol hodinu. Zalejem si bylinky, ktoré som v lete zbieral. Na druhom kopci. Trvalo týždeň pokiaľ som si pripravil zásoby na zimu. Idem zase vyloviť do snehu ďalšie drevo. V izbietke (jediná miestnosť, ktorá tvorí celý dom) je už teplejšie. Vyčerpaný, i keď naobliekaný, ale aj tak stále celý premrznutý, si sadám o desiatej k čaju.Áno, takto to má byť. Tak je to správne!
Žiaľ, ja s mobilom v ruke a zapnutou telkou v pozadí, si líham do postele a do obeda budem leňošiť. Veď je sobota. V takejto uponáhľanej dobe to my žijeme.
Smutné...
