...pri tejto príležitosti mi napadlo pár myšlienok a ja ich sem veru aj vysypem...
...Tak som rozmýšľal, že keď my všetci živí ideme navštíviť mŕtveho, tak by všetci mŕtvi mohli navštíviť aj mňa.
To nie je vôbec fair play, že ja sa v čase - nečase trepem ku kopám hliny a mŕtvi nemusia nič.
Nemajú boha u seba. Žiadna slušnosť, žiadna empatia.
...Všetci živí musia ísť navštíviť hrob iba svojích najbližších. Hroby svojich starých rodičov, rodičov, detí alebo svojich vnúčat.
V žiadnom prípade nesmiete ísť na návštevu na hrob k prababke alebo praujovi. Čím vzdialenejšia rodina, tým väčší pomyselný zákaz ísť na taký hrob.
...Fantastická idea je priniesť na hrob veniec zo živých kvetov, ktoré sú v skutočnosti už aj tak mŕtve, lebo sú odrezané. Veď áno. Mŕtvemu mŕtve. Kvety a iné živé rastliny zabijeme odstrihnitím alebo poprípade odrezaním. Urobíme veniec z týchto zabitých kvetov a rastlín. Potom sa hrdo a so zahriatím pri srdci pozeráme ako tieto rastliny mrú. Hodí sa to. Je to výstižné. Ale väčší zmysel to má, keď tam potom zhnité a suché vence necháme. Veď aby boli skutočne mŕtve pri mŕtvom. Ja navrhujem, aby sme si tieto vence pripravili už v júli. Vtedy perfektne rýchlo umrú. Potom si ich už len ponecháme do novembra a odnesieme.
...Mŕtvy človek už neexistuje. Nie je živý. Je neživý. Je mŕtvy. Načo doniesť niečo človeku, ktorý už nie je. Doniesol by som mu tiež niečo, čo neexistuje. Teda nič. Ale ak je pravda, že človek je živý vďaka nám, preto lebo na ňho myslíme, tak v tom prípade si zaslúžim darček ja. Lebo žijem. Darček by som si ako živý užil viac.
Ak teda mŕtvy človek žije len v nás, lebo naň myslíme, tak keď umrú moje deti a vnúčatá, tak nadobro umriem aj ja, lebo nikto si už na mňa nespomenie.
Na hrob sa chodí húfne iba na sviatok všetkých mŕtvych. Inokedy to nie je žiadúce.
Vyzdobíme hrobík ako vianočný stromček (čo je rovnaká hovadina, ale o tom potom). A to hlavne v novembri. Nie v auguste, keď je príjemne teplo. Keď by sme tam mohli prísť pohodlne v krátkych teplákoch alebo v šatách na ramienkach. Nie. My tam pôjdeme, keď prší, fúka vietor a je zima. Tento sviatok treba jednoznačne prehodiť na august.
Ľudia chodia na hroby neorganizovane. Navrhujem, aby sa ľudia dohodli a prišli na hrob všetci spolu a naraz. A mohli by si tam všetci zaspievať koledu. Poprípade by si mohli z tohto dňa urobiť spoločenskú udalosť. Mohli by si napríklad vedľa hrobu opekať. Každý hrob by mal vedľa seba kvôli tomu voľné miesto na táborák. Všetci by sa najedli do sýtosti a išli by domov. Jedlo by sa však výlučne len všetko mŕtve, nič živé.
Rozprávanie mŕtvemu je pokojné. Mŕtvy neoponuje, nenadáva. Nereaguje. Je ticho.
