Keďže bol večer, a zjavne bolo auto nepojazdné, zastavil a spýtal sa, čo sa stalo. Povedali, že im asi došiel benzín.
Peter sa ponúkol, že ich odtiahne na najbližšiu, asi tri kilometre vzdialenú pumpu.
Vytiahol lano, naviazal ich auto o svoje, povedal im nech nastúpia a vyrazili.
Po asi sto metroch bolo treba prejsť križovatkou...
A vtedy to prišlo, nechám hovoriť Petra: „Tak som ich zapol, sadnem do auta, jednotka, dvojka, trojka, vidím červenú na svetlách, tak som vyhodil rýchlosť a zastavil na križovatke, keď v tom obrovská rana do auta. Neubrzdili, či čo...?
Vyšiel som von, s pripravenými slovami, ktoré sa nedajú publikovať, keď v tom som sa namiesto kriku pustil do obrovského smiechu..“
Nechápal som, na čo mi Peter povedal: „Predstav si, tie dve p..e sedeli vzadu, na zadných sedadlách auta, a za volantom nikto...“
Na otázku, že prečo sú vzadu a nie za volantom odvetili: „My sme tu sedeli aj predtým, a šofér šiel pešo na pumpu pre benzín...“
A tak teraz, vždy keď sa chceme schuti zasmiať, tak si predstavíme tie dve na zadných sedadlách....
Tak si ich predstavte aj Vy, a majte krásny deň...
