Stáva sa to tak: prídeme s mladšou dcérou do bytu a kuchyne staršej dcéry, ktorá je vybavená modernou technikou (teda tá kuchyňa). Elektrické spotrebiče sú zabudované s inteligenciou - neopovažujem sa určiť stupeň IQ. V kuchyni sa bojíme niečoho dotknúť, aby sme to nebodaj nepokazili. Staršia dcéra, teda majiteľka týchto vymožeností uplatňuje tézu, že netreba sa báť. Hovorí mi: mami, neboj sa, nič sa nemôže stať, i keď omylom stlačíš čokoľvek. Prístroj je inteligentný, on si s tým poradí.
Neveriacky ju počúvam a ďalej vo mne hlodajú pochybnosti. Oprávnenosť mojich pochybností - jeden príklad za všetky: som v kuchyni a pripravujem večeru pre hladný národ - hlavne dvoch vnukov, ktorí musia mať aspoň dve porcie, ak nie tri. Keď si robím rozpočet pre koľkých ľudí, nikdy sa neviem dopočítať. To tak pomimo.
V zmieňovanej kuchyni je podvečerné ticho, nik ešte nie je doma. Tichú atmosféru iba narúšajú papagáje z vedľajšej izby, ktorí kedy tedy zaškriekajú. Vzdialene za zatvorenými oknami počuť tlmený hukot áut, ale i razantnejší hluk električiek. Najnovšie počúvam, že koľajnice majú brúsiť novou technológiou, čo nepríjemný rachot električiek podstatne zníži. To som teda zvedavá. Ak áno, vopred tlieskam.
Znova sa dostávam k vareniu. Práve začínam na doske kuchynskej linky krájať cibuľu. Zrovna nad umývačkou. Ako sa sústredene zapieram nožom do cibule, nevedomky sa asi jemne dotknem bruchom /nemýľte sa, nemám veľké brucho, skôr maličké/ ovládajúceho panelu umývačky. Toto sa skôr domnievam, ináč nemám pre nasledujúcu situáciu vysvetlenie! A tu ho máš, umývačka sa naraz zobudila a začala prať - pardon umývať. Proste začala pracovať bez opýtania, či sú tam hrnce a ostatný riad alebo nie. Ani jej nevadilo, že v násypke nemá potrebné špeciálne umývacie prášky. Nie - ona začala napúšťať vodu, rachotiť a robiť všetko, akoby bola riadne človekom nastavená.
Ostala som ako obarená, ježíš, čo teraz robiť? To predsa nie je možné, aby si stroj robil, čo chce! Zohla som sa a študovala skromné nápisy na paneli, ale nič takého ako výraz "STOP" sa mi nepodaril nájsť. Tak som hľadala nejakú prívodnú šnúru, ktorú by som jednoducho vytiahla a zastavila elektrinu. To je pre mňa osvedčený trik, ak si neviem ináč poradiť. Ale niečo, čo by sa podobalo káblu, nikde, no vlastne však je to zabudované a také prkotiny ako zástrčka pre umývačku, no nedajte sa vysmiať - tak som sa cítila. A umývačka naprázdno išla a išla A vykonávala naučené pohyby. A ja som jej nadávala, kedy jej to konečne dojde, že nemá čo umývať a vypne sa.
Celá spotená som začala vyvolávať aj cez mobil aj cez pevnú linku vnukov a dcéru, čo mám robiť. Ale ako to v takýchto prípadoch býva, nikoho som sa nedovolala. S nervami pomaly v koncoch naraz počujem, že v zámke zaštrkotal kľúč. Sláva, bude to vnuk, vracajúci sa zo školy, iste poradí. Doslova som sa naňho vrhla; určite sa vyznáš, rýchlo niečo urob, umývačka ma neposlúcha. Vnúčik sa na mňa len útrpne pozrel a stlačil, čuduj sa svet, tlačidlo označené "ŠTART". Pozerám, čo to robí, však stroj je naštartovaný! Tak som sa dozvedela, že síce štart je je štart , ale keď sa podrží dlhšie, funguje ako "STOP". O chvíľu nastalo krásne ticho! Nie okamžite, ale predsa. Umývačka si asi musela ešte rozmyslieť, či nás počúvne.
Odvtedy si dávam sakramentsky pozor, aby som pri varení stála od umývačky s patričným odstupom, lebo aj tak jej neverím, či mi potvorka niečo nevykoná. Zistila som, čo som vždy obhajovala, že RUČNE umývať riad má aj svoje krásne, relaxujúce stránky. Len to človek musí robiť s radosťou.
P.S. Pri tejto príležitosti by som chcela poďakovať svojej čitateľke Bianke aj ostatným, ktorí mi dodávajú chuti písať, ale aj kritikom, napríklad aby som si neplietla watty s voltmi alebo nepremenovala známu spotrebiteľskej verejnosti pani Martu Černú na pani Čiernu. Samozrejme uznávam, i keď mi to viac menej nedopatrením "ušlo". Majte sa!
