Nakoniec som podľahla ich mámeniu a rozhodla som sa, že psíka si zaobstarám. Po tomto rozhodnutí som riešila dilemu, či radšej kúpiť drahú čistú rasu, lacného kríženca alebo uprednostniť obyvateľa SLOBODY ZVIERAT. Nakoniec som sa rozhodla, že poskytnem domov a útočište psíkovi z útulku. Zostávalo vyriešiť otázku či si vziať radšej dospelého psíka, alebo šteniatko, u ktorého treba zvládnuť zácvik. To bola pre mňa vážna a naliehavé otázka. Ako amatér som sa nevedela rozhodnúť. Nakoniec som sa rozhodla vziať si psíka podľa srdca. Po prehliadke kotercov útulku Na Polianke sme si spolu s dcérou, dá sa povedať expresne, vytypovali psíka. Bola to takpovediac ľudským jazykom, láska na prvý pohľad. A tak sa stalo, že na Štefana 2OO4 sme si adoptovali slečnu Bašku. Keď ju zbadal vnuk, okamžite jej dal prezývku PRINCEZNÁ. Kedysi dávno, keď som bola ešte dieťa, ma nesmierne okúzlila knižka od Karla Čapka ,,Dášenka – čili život štěněte”. Baška, aj keď nie je šteňa, a ani neviem, aká ako šteniatko bola, ma okúzľuje naživo teraz. A preto sa chcem s vami podeliť o zážitky so spolunažívania psíka z útulku s našou rodinou.
Naša Baška, inak Bašinka, Bašika, Bašurka alebo jednoducho Baši, dostala pridelený príbytok v kuchyni. Pod stolom má ovocnú škatuľu z Kauflandu, vystlatú károvanou dekou. Hneď prvý deň ako sme ju priniesli domov, položili do kuchyne pod stôl škatuľu a vložili do nej starú deku, jej bolo jasné, že je to jej ležovisko. Ako správna gazdiná vyprášim Baške deku každý deň a vložím ju do škatule v tvare úhľadne poskladaného obdĺžnika. Ale je to márna robota. Bašinka si ju natrasie a prestelie podľa svojho do formy guľatého hniezdoviska. Takže postielanie budem nechávať na ňu.
Naša Baška je zdá sa poriadne lenivý psík. Aby sa nemusela hýbať tak radšej ani nepije. Musím vynaložiť veľké úsilie, aby som ju vylákala pre nič za nič z jej obľúbeného pelechu pod stolom. Samozrejme pokiaľ nemám v ruke kus salámy. V takom prípade vyskočí ako srnka, panáčkuje, zalieča sa, je ochotná urobiť aj nemožné. Ale niekedy mi predsa len chce urobiť radosť takpovediac zadarmo, vtedy sa začne plaziť, potom sa prevalí na chrbát a očakáva škrabkanie na brušku. Keď sa k tomu nemám, tak sa začne ležmo krútiť a metať zboka nabok, aby si vydobyla čo očakáva. To je jej slovník. Do jej slovníka patrí aj oliznutie ruky, asi ako prejav vďaky, alebo provokácie, aby som venovala pozornosť jej veličenstvu. Má ale svoju dôstojnosť, ktorú jej človek nevezme. Ak ideme von bez nej, tak na príkaz ,,čakaj v búdičke“, zalezie v škatuli do najodľahlejšej časti a zazerá. A zazerať vie poriadne. Za celý čas, keď je sama nič nežerie ani nepije.Ale keď zabudneme igelitku so smetím v kuchyni, tak ju dokonale rozhádže po kuchyni. Do pelechu si potom nanosí škatuľku od Diakysu, téglik od jogurtu na podobne, proste to, čo jej fajn voní.
Ak zacíti náš návrat, stačí pohyb vonku na chodbe, začne kňučať čo sa stupňuje ak strčíme kľuč do zámky . Keď otvoríme vchodové dvere, ide už vyraziť dvere na kuchyni, tak rýchlo otvárame a Baška od radosti divoko, šteká, hádže sa na nás, lieta z izby do izby, proste ródeo. Táto jej eufória trvá skoro desať minút. Keď sa uspokojí zalezie, stočí sa do klbka a opäť sníva svoj psí sen. Tak to je náš milený útulkový psík.
