Motlidba duše

Keď desiatka objímala mesiac
do temnej chvíle nechtiac
vkročil som ako bez ducha.
Čierna hviezdička sedela bezduchá,
srdce zakopali jej do zeme,
raz sa tam spolu pozrieme.
Zopár slovíčok do duše
zistili, že veľmi nekúše,
zopár úsmevov srdca bez listu
stratila neistotu neistú.
Vtedy rozžali sa hviezde oči,
začal sa aj jej svet točiť.
Pod zemou však iba sklo a tma,
smrť čaká na schodoch na mna,
pečaťou sa stáva kvapka krvi
nie sme poslední ani prví...
Temnota sa však stráca v objatí
láskou sme obaja zajatí.
Na chladnej doske mramorovej
prvý dotyk pier práve od nej
temnosti ustúpili na míle.
Zažila prežité krásne chvíle
duša, čo nebola dávno prijatá,
duša, čo už dávno bola zabitá.
Hviezda dala duši zmysel života
do krásnej ruže rozkvitá.
Putovanie púšťou a cez raj,
slušnosť išla na okraj,
dva ťavie hrby lákali
ako jablko úskalí.......
Duša svoje srdce smskou poslala
hviezda ju s radostou
do oblakov letela
duša ako bez tela.
Rak však striehne na duši
no duša zaľúbená po uši
ostražitosti upustila.....
úsmevom ju uctila.
Chvíle krásne, bezhlavé
skončili sa v trnave,
hudba hrala hviezde i duši
duša sklamala do uší.
Hviezdička začala myslieť
zistila že duša nevie letieť,
tušila vlastnosť nekalú
dušu chcela dokonalú,
duša však chyby nemalé
nevie riešiť sama len.
Stresy a skúška životná,
hviezda znova sklamaná
duša či jej šanca malá
duša sama skonala........
Duša nemá silu žiť
chce to skončiť, nechce žiť.
Avšak ďaľej nesie svoj kameň
ťažkého života. Amen