Často sa ma ľudia pýtajú,keď im poviem,že hrávam hokejbal,že či je to tá hra s tými malými hokejkami (narážajú tým na pozemný hokej),no ja im stále len dookola vysvetľujem,že to čo oni myslia,nie je hokejbal,ale "pozemák".
Vravím im,nech si predstavia ľadový hokej bez korčulí a vedia o čom to je,a ešte doplním,že sa to nehrá s pukom,ale s hokejbalovou loptičkou,takou krásne štipľavou!
Dá sa povedať,že hokejbal je hokej pre deti ulice,a tak je často prezývaný aj street hockey.
Inak výstroj sa moc nelíši od tej hokejovej...
Momentálne je veľa foriem "hokeja",počnúc tým ľadovým hokejom,cez pozemný hokej,hokejbal,in-line hokej,lakros,florbal...
Takže chápem,že veľa ľudí si pletie,hokejbal s pozemným hokejom,alebo florbalom.
V každom tomto športe sú odlišné pravidlá,i keď niektoré sú podobné,alebo dokonca rovnaké.
K nám sa dostal hokejbal v 70.rokoch 20.storočia,vtedy sa hral na rôznych asfaltových alebo betónových ihriskách,a až v roku 1982 boli spísané prvé hokejbalové pravidlá.
V roku 1995 sa v Bratislave konali prvé Majstrovstvá Európy v hokejbale a Slovensko získalo svoj prvý majstrovský titul po napínavom finále. Slovensko-Česko 4:3.
Dodnes sa naši hokejbalisti a tiež aj hokejbalistky objavujú na popredných priečkach.
Pamätám si na svoje začiatky,keď sme ako decká hrávali bez výstroje a s tenisovou loptičkou,niektorý si ju dokonca plnili,aby sa s ňou lepšie hralo.Brankári dokonca nemali ani prilbu,a ani inú časť výstroje,tí "vymakanejší" mali aspoň molitánové betóny!Inak sme mi,takí skromnejší,mali lapačku (čiže šiltovku) a hokejku,nejaké staršie tepláky a tričko.Až postupne sme si zaobstarali aspoň tie molitánové betóny a prilby(po starších brankároch,ktorí už mali iné povinnosti-frajerky,strednú či vysokú školu,prácu...)Inak tiež v našich brankárskych začiatkoch sme používali najprv hráčske hokejky a až neskôr tie brankárske,a lapačka bola naša ruka a nie šiltovka... Ale zas malo to výhodu,hrať bez výstroje,pretože sme sa v bráne mohli striedať a každý si mohol vyskúšať všetky posty.Ja som bola najradšej útok,veď každý radšej góly dáva ako dostáva...Postupne sa moje miesto ustálilo v bráne,a som s ním spokojná,je to paráda,ak môže brankár vychytať pre spoluhráčov výhru.Ale na druhej strane,ak vie,že spravil všetko preto,aby jeho tím vyhral,no napriek tomu prehrá 4:5,je to ťažká rana pre brankára,ktorý sa s tým musí vysporiadať sám,sám si musí byť psychológom.Ak však brankár robí chyby,mal by sa zamyslieť nad tým,kde ich spravil a popracovať na ich odstránení.To však platí pre všetkých hráčov.
