Manželstvo rozvádza súd na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a obnovenie manželského spolužitia nemožno od manželov očakávať. Ak je súčasťou rozvodu aj maloleté dieťa, takmer vždy je tento proces náročný.
Podľa psychológov je rozpad rodiny jednou z najväčších tráum, ktoré dieťa vôbec môže prežiť a deti z rozvodového procesu odchádzajú s psychickými a zdravotnými problémami. V rámci praxe sa stretávam s tým, že rodičia konflikt medzi sebou riešia práve prostredníctvom detí, čím vystavujú svojich potomkov pocitu beznádeje, citovej a sociálnej neistote a strachu zo straty stability a domova.
Prejavy detí zo vzniknutej situácie sa môžu líšiť - tí menší sa boja tmy, samoty, neprítomnosť rodiča vnímajú obzvlášť citlivo, v noci sa pomočujú a u starších dochádza k rapídnemu zhoršeniu výsledkov v škole, sú utiahnutejšie a viditeľne smutné. Stretávam sa aj s prípadmi, že jeden z rodičov začne s dieťaťom navštevovať pedopsychológa a to z dôvodu, aby na súde mohol použiť ako dôkaz nepriaznivý citový vplyv druhého rodiča na dieťa. Pričom v mnohých prípadoch postačuje dieťaťu preukázať lásku , neurážať a nehaniť druhého z partnerov a nevystavovať dieťa situácií, aby si vybralo jedného z dvoch jemu najbližších ľudí - mamu alebo otca.
Rozvodové konanie štandardne trvá viac ako šesť mesiacov od podania návrhu. Častokrát návrhy na súd chodia neúplné ( bez potrebných dôkazov preukazujúcich tvrdenia v návrhu ), nastupujú výzvy zo strany súdu o ich doplnenie, splnomocňujú sa právni zástupcovia rodičov a mnohokrát dochádza k odročeniu pojednávania pre neprítomnosť jedného z rodičov. Pričom práve dĺžka súdneho konania dáva veľký priestor na vznik konfliktov medzi rodičmi, ktorí medzi sebou súperia – kto je lepší, avšak dieťa takmer vždy prehráva.
V mnohých prípadoch je výsledkom okrem traumy dieťaťa aj pretrhnutie puta k jednému z rodičov. Obaja partneri si musia uvedomiť, že obdobným správaním si ničia vlastné deti. Na strane druhej sa ukazuje, že celý rozvodový proces trpí nedostatkami, dlhými súdnymi konaniami a nedostatočnou spoluprácou kolíznych opatrovníkov, ktorých do konania ustanovuje súd ako zástupcov, ktorých povinnosťou je chrániť práva a právom chránené záujmy maloletého dieťaťa.
Vyvstáva otázka potreby, aby do rozvodového konania a do konania vo veciach starostlivosti o maloletých bola zavedená interdisciplinárna spolupráca profesií zapojených do riešenia rodičovského konfliktu. Malo by ísť o spoluprácu sudcu, kolízneho opatrovníka, mediátora, súdneho znalca a prípadne právneho zástupcu rodiča. Spolupráca by mala zodpovedať koordinovanému postupu, v ktorom jednotliví aktéri systému vedia čo robia, prečo to robia a samozrejme vedia , čo a prečo to robia ostatní aktéri, pričom medzi nimi musí byť vzájomný rešpekt. Dôležité je nenechať spor medzi rodičmi prepuknúť naplno a nedovoliť rodičom, aby volili „ menšie zlo“ pretože záujem maloletého dieťaťa musí byť na prvom mieste.
Zároveň nám prax ukazuje, že:
rodičia dostatočne nepoznajú svoje práva a povinnosti k maloletým deťom a preto je potrebné, aby ešte pred účasťou na súdnom pojednávaní boli s nimi kvalifikovane oboznámení,
je potrebné viesť rodičov k tomu, aby sa ich vzájomná komunikácia zlepšila a prevzali na seba zodpovednosť za starostlivosť o dieťa uzavretím vzájomnej dohody,
je potreba posilniť aktívny prístup kolízneho opatrovníka, ktorý má zistiť informácie o rodičoch a mediátora, ktorí má preveriť, či sú rodičia ochotní spísať mimosúdnu dohodu o výkone rodičovských práv a povinností a viesť ich k takejto aktivite,
je potrebné určiť lehoty všetkých postupov, aby v čo možno najkratšom čase mohol súd schváliť uzatvorenú dohodu rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností, alebo pristúpiť k autoritatívnemu rozhodnutiu.
Vo všeobecnosti sa uznáva pravidlo, že autoritatívne rozhodnutie súdu by malo nastúpiť až po tom, ako sa vyčerpali všetky dostupné prostriedky na vyriešenie sporu. Pri uvedenom postupe sa dá zistiť, či rodičia dokážu vzájomne spolupracovať a či vôbec chcú spolupracovať. Ak rodič neprejavuje vôľu rokovať, spolupracovať, pristupovať ku kompromisom, predpokladá sa, že rodič nemá skutočný záujem o starostlivosť o dieťa. Pretože povinnosťou rodiča je urobiť všetko preto, aby dieťa bolo spokojné. V tomto prípade by mal súd v rámci svojej rozhodovacej právomoci prihliadať aj na tieto skutočnosti.
Predpokladom uvedeného postupu je aj to, že ak sa rodičia vedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností, tieto budú následne plniť a tým sa eliminujú prípady porušovania súdneho rozhodnutia ako je napr. bránenie oprávnenému rodičovi v stretávaní sa s maloletým dieťaťom, neplnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu, atď. Každý z rodičov si musí uvedomiť, že aj napriek tomu, že ich vzájomný vzťah nevyšiel podľa predstáv, navždy ich bude spájať spoločný potomok, ktorý potrebuje lásku, stabilitu a domov.
Volám sa Petra Hajšelová. A záleží mi na tom, aby občania našej krajiny vedeli o svojich právach a povinnostiach. Som pripravená Vám pomáhať!