Už som nadobudla pocit, že okrem mojej rodiny nežije v našom bloku nikto normálny. Žiadni susedia. len kopa Sizyfov, ktorí každý deň tlačia svoje balvany hore poschodiami, no večer sa im aj tak skotúľajú na prízemie a ráno môžu začať odznova.
Aby sme si rozumeli. Vysvetlím. V našom bloku už nie je nič Bohom príkázané. Nedeľa? Aká nedeľa? Čo je to nedeľa? Kto už niekedy počul slovo nedeľa? Nepoznáme nedeľu. Asi tak. Všetci tí Sizyfovia deň čo deň vŕtajú, búchajú kladivami, brúsia, pília, murujú, budujú, búrajú, stavajú (čosi) a ja nemám pokoja. Sizyfovia, susedia moji, čo vy vyťahujete tie peniažky z toho otvoru - tam vzadu asi v polovici tela? (- no, na zadku :) )
Dom plný Sizyfov. Niečo strašné! No predstavte si to moje "utrpenie" - prídem vám domov z nočnej o 6:54 a ľahnem si uveličená do svojej milovanej postieľky. No čo sa asi stane? Áno, správne som počula tam, v hľadisku! Môžete to zopakovať a nahlas? Áno, presne tak. O 7:30 prípadne o 8:00, 8:30 alebo o 9:00 začne jeden zo Sizyfov vŕtať. Keď mám "šťastie" začne aj búchať kladivom. K tomuto koncertu sa niekedy pridá zbor - susedia, ďalšou z ich bežných hádok alebo "zaspieva" pes - môj miláčik - kamarátkina Zoe. :)
Existujú len dve možnosti - buď su tie steny z papiera, čo však nie je možné, lebo do takýchto stien sa nedá vŕtať ani "kladivovať", takže správna odpoveď je asi možnosť 2.: beťár stavbár vložil do panelov megafóny. Všetkými smermi, ktorými sa dá.
Keď už vás tak, susedia moji, Sizyfovia počúvam, aj ja by som mala mať z toho nejaký osoh. Neprispejete mne, chudobnej, zo svojich bezodných vrecák, aby osm aj ja mohla vŕtať, brúsiť, murovať, búrať, stavať, prerábať, píliť a možno mi napadne ešte nejaká iná činnosť a budem Sizyfos, rovnaký ako vy. "Sizyfovská bytovka" - pekné pomenovanie, však? ...Hmmm, nie. To nechcem, takže, čo teraz?....
