Som realistický "vtipálek" s melancholickou dušou. O tom, čo mám rada sa dozviete z mojich článkov. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, O živote samom
V iný deň, keď už sedeli v aute pred jej domom, videl aká je nešťastná. Schmatol si ju do náručia a začali sa vášnivo bozkávať. Jeho ruka zablúdila pod jej kabát. Keď zacítila jeho ruku na svojom tele, krv sa jej rozprúdila a srdce volalo po jeho nežnostiach, ktoré tak strašne chcela.
A znova sa začal školský rok. Kráčala v ľahkých letných šatách napodiv pustou a tichou ulicou. Nič si však nevšímala, hlavu mala sklonenú a rozmýšľala o uplynulom lete. Nič zaujímavé nezažila a to ju mrzelo. Pred školou stáli malé skupinky prvákov a čakali, čo sa bude diať. Ani to ju však nezaujímalo. Zdvihla hlavu a videla pred sebou nápis Gymnázium sv. Vavrinca. Až vtedy si uvedomila ako je sparno. Vošla do vestibulu a už po pamäti kráčala po schodoch do svojej triedy.
...ako vošiel, ihneď zamieril k oknu a odhrnul záves. Malá Elfka sa medzitým schúlila do kĺbka, rukami si objala nohy a triasla sa. Oči, v ktorých sa zračili slzy, sa na ňho bojazlivo pozreli.
V ríši Elfov sa už po stáročia dedila legenda z generácie na generáciu. Táto legenda rozprávala o Čiernom zámku na úpätí hory čnejúcej na obzore zapadajúceho slnka. Každý Elf, či to bol starec, či malé dieťa, so strachom dvíhali zrak ku kamennému tajomstvu.
Nekašli na lásku, veď láska ťa spasí, možno si kladieš otázku, že koho to trápi.
- Kto je? - Reklama. (No jasné - 24. decembra bude chodiť reklama, ale čo už, nič múdrejšie nevymyslela....)
„Dobrý večer.“ Objavila sa pred ním v krémových šatách, ktoré jej nádherne lemovali postavu. „Dobrý večer.“ odpovedal a vystrel k nej ruku. Jemne sa jeho ruky dotkla.
Často si uvedomujem, že žijem v svete svojich ilúzií a snov. Ale takto sa cítim plná. Plná života. Vidím všetko zlo, chamtivosť a nevychovanosť a keby som mala snívať reálne, veľa by mi neostalo. A tak snívam o svojom svete, v ktorom je šťastný...
Každú noc je hnaný do hlbokých temných lesov svojou nenásytnou túžbou po krvi. Jeho dych je horúci a v temnote noci sa zračí ako zlovestný dym ohňa smrti. Kráča bez strachu do tmy a vetrí po vôni mladých laní a jarabíc.
Už somsa nudil vo svojom malom štvorizbovom dome. Bolo sparno. Zobral som kľúče zo stola a davaj ho k výťahu.
Nerada sa chválim, ale na to, že recenzie písať neviem, myslím, že táto sa mi podarila...
Mala som krásny sen... Ak si chcete aspoň predstaviť krásu, ktorú som ja zažila, čítajte ďalej...
V pondelok, 2. 4. 2007, som bola na spoveď po dlhom čase. Ako som stála v rade a čakala, všímala som si ľudí navôkol. Bolo tam vidno všelijakých ľudí. Smiešnych, vážných, šedé myšky i extravagantné osôbky.
Zasa skvelý deň za mnou. So sklonenou hlavou kráčam spustnutou ulicou. Všetko sa mi zdá beznádejné hlúpe a trápne. Zrazu pocítim na krku niečo príjemne teplé. Prvá jarná večerná hrejivá kvapka si na mňa zasadla, akoby chcela zmierniť moje trápenie....
